Búrka prichádza z parlamentu. Legislatívna smršť, chaos a neistota poznačili biznis

Takú legislatívnu smršť, akú v posledných troch rokoch zažívalo Slovensko, si podnikatelia nepamätajú. Upozorňovali na to rôzne podnikateľské združenia dlhé mesiace, ukazujú na to aj rôzne prieskumy. A keďže krajinu čakajú v septembri parlamentné voľby, aktivita poslancov na ich zviditeľnenie prinášaním rôznych populistických návrhov sa v tomto roku ďalej výrazne zvýšila.

Výsledkom bol v máji viac ako 240-bodový program parlamentu. Mnohé poslanecké návrhy prinášali zákony, ktoré by opäť bez snahy o diskusiu s odbornou verejnosťou výrazne zasiahli do štátneho rozpočtu. Každé zasadnutie parlamentu vnímajú podnikatelia s obavami, aké ďalšie prekvapenie im môžu poslanci pripraviť.

„Medzi stovkami návrhov zákonov v parlamente sú napríklad také, ktoré regulujú marže či dokonca ceny obchodníkov, návrh špeciálneho odvodu, ktorý už pol roka zneisťuje viaceré sektory a odrádza ich od investícií, ale aj schvaľovanie ďalších rozpočtovo nekrytých výdavkov, ktorými si politici za budúce dane kupujú voličov,“ konštatoval pre TREND prezident Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS) Ján Solík. Sľuby o prijímaní hospodársko-politických rozhodnutí na základe faktov a dát zostali na papieri. Realitou sú neodborné novely narýchlo schvaľované v parlamente.

Problémov je z pohľadu podnikateľského prostredia mnoho. Obchádzanie legislatívneho procesu, nevyčísľovanie dosahov a absencia diskusie so zainteresovanými stranami. Zásadne sa zhoršila celková kvalita prijímanej legislatívy. „Často sme videli reparáty, a to nielen v poslednom období. Prevládla schizofrenická politika, keď sa na jednej strane prijímali antibyrokratické balíčky, na druhej strane sa zavádzali v minulosti zrušené povinnosti, ale pribúdali aj nové,“ uviedol J. Solík.

Nesplnené sľuby politikov

Situáciu, ktorá vládne v praxi, ukázal aj najnovší Ekonomický prieskum Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK). Komunikáciu vlády s inštitúciami podnikateľského sektora hodnotilo pozitívne v roku 2022 len jedno percento respondentov, čo je najnižšia hodnota od roku 2010. Negatívne ju hodnotilo 59 percent respondentov, čo je zasa najvyšší podiel takýchto odpovedí od toho istého roka.