Najmenšia tuzemská celulózka – východoslovenská Bukóza Holding z Vranova nad Topľou má od začiatku minulého mesiaca nového majiteľa. Z úplne inej brandže.
Sto percent akcií kontrolujú spoločnosti okolo levického podnikateľa Jána Ďuriana. Ten sa so svojimi firmami Šped-Trans Levice a bratislavskou Prvou Slovenskou železničnou doteraz venoval najmä železničnej nákladnej doprave.
Spolu s finančnou skupinou Slavia Capital sa dokonca zaujíma o privatizáciu maďarského železničného dopravcu MÁV Cargo. Teraz vyhlasuje, že chce narobiť vietor aj v biznise so spracovaním dreva. Zastarané a už ekologicky nevhodné technológie Bukózy plánuje vymeniť za čistejšie a modernejšie. A od bánk chce úvery na významné rozšírenie výroby.
Vleklé neduhy
V brandži sa už dlhšie očakávalo, kedy sa predchádzajúci majitelia Bukózy z košickej spoločnosti Finab Trade a českej JMK Praha svojej celulózky vzdajú. Títo ľudia z niekdajšej košickej investičnej spoločnosti Cassovia Invest sedeli vo vranovskom výrobcovi celulózy už dlhé roky.
Napriek rôznym výmenám akcií a jednému konkurzu. A rovnako dlho pred sebou tlačili dlhy k bankám a dodávateľom dreva. Neustále odkladali investície do ekologizácie zastaraných prevádzok. Peňazí na rozvoj firmy veľa nemali, a tak sami hovorili, že sú ochotní svoj podnik predať inému investorovi.
Pôvodná vranovská akciovka Bukóza sa dostala pod ich vedením do konkurzu už pred ôsmimi rokmi. Bolo viacero neúspešných kôl predaja majetku. Napokon výrobu kúpili za zhruba tretinu vyčíslenej ceny staronoví majitelia.
Ale už pod hlavičkou inej firmy – Bukóza Holding Hencovce. No staré dlhy si ich našli. Museli z pôvodnej Bukózy prebrať tri štvrte miliardy bankových úverov i stomiliónový dlh za drevo od štátnych Lesov SR.
S ich splácaním mali problémy doteraz. Jozef Marko z komunikačného odboru Lesov SR hovorí, že ešte aj dnes je zostatok starého dlhu za drevo zo štátnych lesov zhruba 20 miliónov korún. Tie Bukóza podniku spláca podľa už tretieho splátkového kalendára. Predchádzajúce dva v plnej miere plniť nestíhala, a tak sa museli vždy dohodnúť nové.
Okrem dlhov má firma problém aj so zastaranými technológiami výroby, ktoré znečisťujú okolité prostredie. Najväčší neduh fabriky je, že celulózu ešte stále bieli starou metódou na báze chlóru.
Podľa ekologickej organizácie Greenpeace sa z uvoľňovaného chlóru môžu tvoriť rakovinotvorné dioxíny. Bývalí vlastníci síce dlho tvrdili, že zmenia technológiu na využívanie menej nebezpečného peroxidu vodíka a ozónu, ale vždy zostalo len pri sľuboch.
Nákladné ozdravenie
Teraz chce slabosti Bukózy vyriešiť nový vlastník. „Kúpili sme to a najali odborníkov na krízové riadenie. Budeme sa musieť s firmou popasovať,“ tvrdí J. Ďurian. Sám potvrdzuje, že do celulózky ho priviedla aj jedna z jej chorôb.
Bukóza mu za dopravné služby dlhovala 80 miliónov korún. U predávajúceho tak mal istú prednosť. „Dostali sme sa na optimálnu predajnú cenu,“ nechce nový majiteľ spresniť, koľko za firmu zaplatil.
Vie, že revitalizácia fabriky s nutným odchodom od využívania chlóru ho bude stáť zhruba dve miliardy korún. Preto rokuje s bankami, aby získal dostatok úverov. Hovorí, že už tento mesiac sa firma zastaví a hneď sa začne s modernizáciou technológií.
Po nej má byť Bukóza väčší producent. Výrobu bielenej celulózy chce J. Ďurian zdvihnúť zo súčasných 100-tisíc ton ročne na 160-tisíc ton. Prvá akútna investícia na splnenie tohto cieľa dosiahne 60 miliónov korún.
Okrem toho plánuje zachovať aj ďalšie výroby. Pokračovať má produkcia preglejok, bukového reziva a aj veľkoplošných lepených dosiek pre nábytkársky priemysel. I keď tieto produkcie tvoria z takmer dvojmiliardových tržieb holdingu menšiu časť.
Nový biznis
J. Ďurian chce v celulózke výrazne rozvíjať aj výrobu energií. Doteraz z vlastných drevných odpadov produkovala len teplo. No nový vlastník plánuje v budúcom roku pridať aj výrobu elektrickej energie. S výkonom zhruba 50 megawattov.
Nový vlastník Bukózy sa chce dať na rovnakú cestu ako viaceré iné drevárske spoločnosti. Svoje drevné odpady nevyužívajú len na výrobu energií pre vlastné potrebu, ale investujú do väčších výrob energií pre iných. Drevári tak začínajú zarábať aj v energetike.
J. Ďurian má teda v biznise s drevom veľké plány. Pripomína, že chce fabriku normálne prevádzkovať. „Dnes sa nezaoberáme otázkami, či to niekedy predáme alebo nepredáme,“ tvrdí. V železničnej preprave už úspechy má.
Jeho železničné podniky majú vlastnú kolekciu lokomotív i vagónov a na Slovensku zabezpečujú prepravu na jedenástich firemných vlečkách. Aktívny je aj na maďarských železniciach. Tamojšej MÁV Cargo poskytuje lokomotívy i čaty na ich obsluhu. To si všimla aj Slavia Capital a vybrala si Šped-Trans za privatizačného partnera.
J. Ďurianovi môže v novom biznise pomôcť, že po zhruba piatich rokoch celoeurópskej recesie sa celulózovo-papierensky biznis začína zmáhať. Dopyt i ceny v Európe rastú. Slovenskému celulózovo-papierenskému priemyslu vlani tržby vzrástli o vyše desatinu na 41 miliárd korún. Aj čistý zisk sa mu posunul zo 600 miliónov korún na vyše 2,5 miliardy. Pre Bukózu bude dôležité aj to, či sa jej podarí získať dosť dreva. Na domácom trhu oň panuje veľký boj.
Firma doteraz spracovala ročne vyše 300-tisíc kubíkov dreva, keď vždy najviac kúpila od Lesov SR. Nový investor chce zvýšiť výrobu, bude potrebovať viac. Mimo domáceho nákupu bude musieť rátať aj s dovozom. Vlani Bukóza i ďalšie dve väčšie tuzemské celulózky z Ružomberka a Štúrova doviezli 400-tisíc kubíkov dreva.
Ilustračné foto - Ivan Fleischer
