I keď globálna finančná kríza je na ústupe, ekonomické základy viacerých krajín ostávajú podlomené. Rovnako sú na tom aj mnohé firmy, ktoré stratili dôležité zákazky a prišli o hlavných odberateľov. Východisko pre tie zdravšie, ktoré však prišli o trhy, ponúkajú aj fúzie a akvizície.

Kým od roku 2003 stúpala hodnota globálnych korporátnych obchodov každým rokom v priemere o 937 miliárd dolárov, ku koncu roku 2008 nastal prvý silný prepad v štatistikách. V medziročnom porovnaní klesla ich celosvetová hodnota zhruba o 1,4 bilióna dolárov na 4,2 bilióna. Minulý rok sa celkový prepad prehĺbil ešte o 620 miliárd. Svetový obchod sa tak vrátil na úroveň z roku 2005. Vyplýva to z prieskumu analytickej jednotky Zephyr, ktorá dlhodobo monitoruje pohyb na trhu fúzií a akvizícií.

Investičný optimizmus

Viac ako 70 percent profesionálnych investorov a finančných poradcov je presvedčených, že v nasledujúcich mesiacoch sa firemné obchody na celom svete prebudia. K týmto tvrdeniam dospela vo svojej analýze spoločnosť IntraLinks v spolupráci s medzinárodnou agentúrou Mergermarket.

Optimistický pohľad na vec majú najmä európski biznismeni. Tri štvrtiny z nich veria, že aktivity v oblasti fúzií a akvizícií v ich regióne sa zvýšia. Len päť percent je, naopak, presvedčených, že ešte dokážu klesnúť. Tlačiť na budúce obchody by mali najmä strategické ciele spoločností a lepšie trhové a finančné podmienky. Na ich definitívne ozdravenie čakajú hlavne severoamerickí investori. Z nich takmer 80 percent prikladá týmto dvom faktorom najväčšiu prioritu. Zároveň ich označujú za najvplyvnejšie činitele vo vzťahu k súčasnému stavu svetových firemných transakcií.

Spomedzi všetkých svetových regiónov sa aj v čase ekonomickej recesie najviac darilo Ázii a Pacifiku. Aj preto sú tieto trhy teraz považované za jedny z najatraktívnejších, ba viacerí investori už stihli svoje strategické ciele v tomto duchu prehodnotiť. V budúcnosti sa pravdepodobne časť obchodov presunie práve do tohto regiónu, pričom najväčší objem transakcií sa zrejme zobchoduje na stredne veľkých trhoch. Dominovať by mali investície od 100 miliónov dolárov do 250 miliónov, horná hranica by sa v tomto regióne mohla posunúť na pol miliardy dolárov.

Európa najviac verí obchodom nie väčším ako štvrť miliardy dolárov. Nad hranicou jednej miliardy dolárov dokonca nevidí v súčasnej ekonomickej situácii veľký potenciál, pravidlo potvrdí pravdepodobne len zopár výnimiek.

Jasné ciele

Jedným z najatraktívnejších odvetví v budúcich rokoch bude s istotou farmaceutický priemysel. Najväčším koncernom tohto biznisu totiž v najbližších štyroch rokoch vypršia ochranné patenty na lieky, ktorých celková hodnota tržieb dosahuje zhruba šesťdesiat miliárd dolárov. Tento rok si pravdepodobne jeden z najväčších obchodov pripísala na svoje konto švajčiarska spoločnosť Novartis. Za väčšinový podiel rovnako švajčiarskej firmy Alcon zaplatila viac ako 28 miliárd dolárov.

Veľké ciele pre akvizície sa nečakane objavili v ťažobnom priemysle. Britská ropná spoločnosť BP po tom, ako sa koncom apríla podpísala pod jednu z najväčších ekologických katastrof v histórii, predáva majetok. Získať týmto spôsobom potrebuje najmenej tridsať miliárd dolárov. Nedarilo sa ani železnej rude, keď sa britsko-austrálsky koncern Rio Tinto usiloval o vytvorenie aliancie s austrálskym konkurentom BHP Billiton za rekordnú sumu 116 miliárd dolárov. I keď regulačné úrady obchod stopli, oba koncerny aj naďalej hľadajú spôsoby, ako rásť.

Od fosílnych palív je len malý krok k ekologickým riešeniam. Dokazujú to najnovšie technológie automobilového priemyslu, ktoré nebudú závislé od obmedzených zásob najmä ropy. Ich vývoj sa tak stáva honbou za pokladom. Významné partnerstvo v tomto smere ohlásili začiatkom apríla francúzsky Renault s japonským Nissanom a nemecký Daimler. Cieľom tejto aliancie je úzka spolupráca pri vývoji nových automobilových technológií. Spoločnosti sa chcú v blízkej budúcnosti zamerať hlavne na výrobu elektrických motorových vozidiel a platforiem pre malé osobné autá. Okrem majetkového previazania plánujú najväčšie automobilové koncerny expandovať aj prostredníctvom nových investícií. Nemecký Volkswagen si napríklad na najbližšie štyri roky vyčlenil najmenej osem miliárd dolárov na výstavbu nových závodov v Číne. Tie by mali fungovať aj ako spoločné podniky.

Tvrdý biznis

Automobilový priemysel smeruje najmä do Ázie, kde je vysoký potenciál pre budúci rast tržieb a celkového odbytu. Boj medzi konkurentmi sa však stupňuje aj na tomto trhu a rivalitu presúvajú späť na európsky trh. Indické automobilky Tata Motors a Mahindra and Mahindra napríklad bojovali o britské luxusné značky Jaguar a Land Rover. Úspešná bola Tata. Čínska spoločnosť Geely zasa získala švédsku značku Volvo za 1,5 miliardy dolárov.

Dôkazom, že spájanie firiem je často veľmi tvrdý biznis, sú takzvané nepriateľské ponuky, ktoré sa za prvé tri kvartály tohto roku medziročne posilnili o 16 percent. Najväčšia spomedzi nich mala byť transakcia z ťažobného priemyslu. Britsko-austrálsky koncern BHP Billiton ponúkol za kanadskú korporáciu Potash viac ako 43 miliárd dolárov. Obchod, ktorý neskôr zablokovala kanadská vláda, napokon BHP Billiton zrušil. Fúzie a akvizície v ťažobnom priemysle by ale mali byť horúcou témou aj naďalej. Investori sú presvedčení, že toto odvetvie spolu s energetikou bude stáť na špici korporátnych obchodov. Lepšie vidia už len telekomunikačný priemysel, ktorý sa spolu s mediálnym a technologickým odvetvím radia na prvé miesto.

Foto na titulke - Flickr.com

Článok vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU č. 49.

Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Dvanásť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.