Francúzska vláda v máji tohto roka prijala zákon, ktorý zakázal supermarketom likvidovať nepredané jedlo. Reťazcom nariadila, aby tieto potraviny radšej venovali na charitu, farmám pre zvieratá, na kompostovanie alebo využitie v energetike.

Francúzsky prípad vyvolal obrovskú odozvu aj v Británii - 100-tisíc Britov podpísalo online petíciu, ktorá mala vládu prinútiť, aby nad podobným zákonom pouvažovali. Nič sa ale nestalo. Vtedy šéfka petície chcela donútiť supermarkety, aby stále kvalitné potraviny radšej venovali potravinovým bankám, ako ich vyhadzovali.

Ročne rozdať aspoň 3 500 ton

Nápad najnovšie inšpiroval obchodný reťazec Morrisons, ktorý sa ako prvý svojvoľne rozhodol všetko nepredané jedlo darovať na komunitné projekty a pre charitatívne organizácie. Štvrtý najväčší obchodný reťazec v Británii (jednotkou je Tesco) tak reaguje na trend obrovského plytvania s potravinami – len v Británii supermarkety a domácnosti vyhodia ročne do koša 15 miliónov ton potravín, ktoré sú stále v dobrom stave (polovicu majú na svedomí domácnosti).

Obchodná sieť si dala cieľ darovať 3 500 ton potravín po dátume minimálnej trvanlivosti, ktoré by inak vyhodila a likvidovala na vlastné náklady. „Našou výzvou je teraz nájsť komunitných partnerov, ktorí by s nami spolupracovali,“ povedal pre britský denník Daily Mail šéf zodpovedný za korporátnu zodpovednosť Steven Butts. Dodal, že ideálnym partnerom by boli organizácie, ktoré by z týchto potravín varili hotové jedlo, ktoré by potom rozdávali sociálne slabším vrstvám v útulkoch alebo sociálnych zariadeniach.

Záväzok supermarketu je pozitívnym krokom k zmene. Britské, ale aj francúzske médiá priniesli reportáže, ako niektoré obchodné siete cielene polievajú vyhodené jedlo bielidlom alebo ich uskladňujú v uzamknutých skladoch, aby k nim nemali prístup bezdomovci alebo chudobné rodiny. „Je škandalózne vidieť, ako sa do košov pri supermarketoch lejú bieliace prostriedky na potraviny,“ povedal ešte v máji exminister pre potravinový priemysel Guillaume Garot.

Rozdiel medzi Britániou a Francúzskom je ale značný, pretože kým francúzske obchody sú z celkového objemu potravinového odpadu zodpovedné za 11 percent zbytočne vyhodeného jedla, v Británii sa za posledné roky ich plytvanie výrazne obmedzilo na menej ako dve percentá.

Dôvodom je silnejší tlak britskej verejnosti a snaha reťazcov o dobré meno a spoločenskú zodpovednosť v silnej konkurencii. Pred dvoma rokmi britské Tesco pozitívne prekvapilo expertov a aktivistov, keď odhalilo pozadie plytvania s jedlom. Žiadna iná obchodná sieť na to nemala dovtedy odvahu.

V koši najčastejšie končí šalát v igelitovom balení. Z celkového ponúkaného množstva sa vyhodilo až 68 percent šalátu, z toho u spotrebiteľov 35 percent. Plytvalo sa aj pečivom - vyhodených bolo celkom 11 700 ton, teda asi 41 percent. Nasledovali zelenina a ovocie (21 percent), polotovary a mliečne výrobky (oboje osem percent).

Na Slovensku sa zlikvidovalo jedlo za 20 až 30 miliónov

Na plytvanie potravinami vlani upozornila OSN, ktorá tvrdí, že každý rok sa na celom svete vyhodí 1,3 miliardy ton jedla, čo je tretina vyrobených potravín. V rámci EÚ je to 89 miliónov ton, v prepočte tak bežný Európan vyhodí do koša ročne 179 kilogramov. S plytvaním má obrovský problém aj Slovensko. Ročne podľa OSN vyhodíme do kontajnerov 900-tisíc ton potravín, teda 0,44 kilogramu denne.

O týždeň spúšťa Tesco charitatívnu akciu pod názvom Potravinová zbierka. „Tento rok bude potravinová zbierka prebiehať od 16. do 21. novembra, v 78 obchodoch spoločnosti Tesco. Dobrovoľníci budú informovať zákazníkov o tom, ktoré trvanlivé produkty môžu darovať – napríklad múku, cestoviny, ryžu, cukor, strukoviny, konzervy, olej, čaj, pracie prášky a prostriedky osobnej hygieny,“ tvrdí Tesco. To znamená, že vo vybraných pobočkách budú zamestnanci a brigádnici nabádať zákazníkov, aby venovali časť nákupu sociálne slabším ľuďom. Produkty potom odovzdajú pri východe.

Tesco tvrdí, že k celkovej hodnote vyzbieraných produktov pridá ešte 20 percent vo forme finančných prostriedkov, ktoré rozdelí medzi charitatívnych partnerov zbierky. Minulý rok sa takto vyzbierali potraviny v objeme 48 ton a tovar v celkovej hodnote 68-tisíc eur, ku ktorej Tesco pridalo na pomoc 13 600 eur. Potraviny následne Tesco posiela charitám, s ktorými spolupracuje ktoré z nich uvaria pre chudobných ľudí jedlo.

Vlani obchody, ktoré sú v Slovenskej aliancii moderného obchodu – Billa, Kaufland, Lidl, Metro a Tesco, darovali potraviny za 905-tisíc eur, oproti roku 2013 sa hodnota zdvojnásobila. Aj v tomto prípade šlo o položky ako múka, cestoviny, cukor, strukoviny alebo ryža. Darované potraviny si obchodník môže odrátať z daní. Darovať by sa dalo aj viac, ale bráni v tom zákon.

Pravda, tieto charitatívne akcie neriešia problém koncepčne s plytvaním potravín. V súčasnosti môžu darovať firmy či ľudia len potraviny, ktorým neuplynula minimálna trvanlivosť.

Na Slovensku zákon o potravinách zakazuje predaj tovarov po expirácii, definuje sa to ako porušenie zákona pod hrozbou sankcie v najvyššej sadzbe. Pritom v nižšej sadzbe pokút je napríklad použitie nepovolenej prídavnej látky, čo môže oveľa vážnejšie ohroziť zdravie človeka.

Takýto postih pritom nemá opodstatnenie, keďže ide o potraviny, ktoré sú aj podľa Štátnej potravinovej a veterinárnej správy stále bezpečné na konzumáciu (údaj minimálnej trvanlivosti hovorí len o tom, dokedy si potravina udrží svoje optimálne vlastnosti ako výraznosť chutí, vôni, farby alebo textúry) a vo viacerých členských krajinách EÚ sa naďalej predávajú - príkladom je susedné Česko, ale aj Fínsko, Holandsko alebo Francúzsko. Ministerstvo pôdohospodárstva dlhodobo uvoľnenie podmienok odmieta s tým, že obchodníci by takýto predaj zneužívali.

Realita je potom taká, že reťazce musia aj naďalej vyhadzovať na vlastné náklady jedlo, ktoré by pomohlo chudobným. Iba v roku 2014 to bolo jedlo hodnote 5,062 miliónov eur a vždy išlo o trvanlivé a zdravotne nezávadné potraviny ako múka, cestoviny, strukoviny, cukrovinky, čokoládové výrobky, oleje, konzervy, nápoje, med a mnohé ďalšie.

„Vzhľadom na celkovú kapacitu slovenského retailového trhu sa odhaduje, že ročne musia byť takto na Slovensku povinne zlikvidované potraviny ihneď po uplynutí dátumu ich minimálnej trvanlivosti (DMT) v hodnote 20 až 30 miliónov eur,“ napísala na blogu šéfka Slovenskej aliancie moderného obchodu Katarína Fašiangová.

Pri likvidácii inak nezávadného jedla dochádza k dvojnásobnej strate - likvidácia odpadov škodí životnému prostrediu a zároveň nezmierňuje chudobu tým, ktorí pomoc potrebujú. Ak by sme vzali do úvahy 20 miliónov eur, čo je spodná odhadovaná hranica celkovej ročnej hodnoty potravín, ktoré obchodníci musia povinne zlikvidovať a tiež aj príjem, ktorý je oficiálnou hranicou rizika chudoby (4 086 eur na rok pri jednočlennej domácnosti), zistíme, že ak by obchodníci tieto potraviny nemuseli vyhodiť, tak by tretine týchto ľudí (rizikom chudoby bolo v roku 2014 ohrozených 660-tisíc ľudí, 12,6 percenta ľudí na Slovensku) mohli ročne darovať jedlo v hodnote 100 eur.