Nebezpečné chemikálie z niekdajších Chemických závodov Juraja Dimitrova končili na skládke neďaleko bratislavského letiska v 60-tych a 70-tych rokoch minulého storočia. Na ploche päť hektárov tam bolo v plechových sudoch uložených okolo 90-tisíc metrov kubických odpadu bez toho, aby bol zaistený proti úniku a priesaku do spodných vôd.

Skupina Agrofert, ktorá kúpila Istrochem od štátu v roku 2002, zodpovednosť za likvidáciu skládky neponesie.

„Zodpovednou osobou za odstránenie najväčšej skládky ekologickej záťaže na Slovensku bude mesto Bratislava alebo Slovenská republika. Podľa privatizačnej zmluvy nebolo podmienkou pre privatizéra pána Babiša a jeho firmy odstránenie tejto toxickej skládky, keďže skládka a pozemky v 80-tych rokoch prešli pod poľnohospodárske družstvo a následne pod mestský národný výbor,“ povedal novinárom s odvolaním sa na informácie slovenského Fondu národného majetku šéf mimovládneho Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja Miroslav Dragun.

Zodpovednosť za skládku už skôr odmietol aj samotný Agrofert, ktorý Istrochem začlenil v roku 2006 pod ďalšiu svoju chemičku Duslo so sídlom v Šali.

Sanáciu skládky presadzuje tiež samospráva. Starosta bratislavskej mestskej časti Vrakuňa Martin Kuruc, na ktorej území sa toxický odpad nachádza, uviedol, že jediným zdrojom na financovanie nákladov na sanáciu skládky by boli únijné fondy. Odhadované náklady na zabezpečenie odpadu zo skládky zodpovedajú takmer ročnému rozpočtu Bratislavy.

Odpad zo skládky po chemičke vraj ohrozuje podzemné vody na Žitnom ostrove, ktorý je najväčšou zásobárňou podzemnej vody v strednej Európe. Situácia sa vraj zhoršila po dokončení vodného diela v Gabčíkove, ktoré prispelo k zvýšeniu hladiny spodných vôd.

Miesto uloženia toxického odpadu na prvý pohľad ako skládka nevyzerá, odpad bol totiž prekrytý zeminou. V okolí už roky platí zákaz používania domových studní na polievanie zeleniny či ovocných stromčekov.

Na mieste skládky v súčasnosti prebieha geologický prieskum, na ktorého záveroch bude závisieť ďalší postup ohľadom skládky. V prípade, že by povinnosť jej sanácie pripadla na ministerstvo životného prostredia, štát by chcel podľa ministerstva na financovanie vzniknutých nákladov využiť peniaze z európskych fondov. Podľa Dragúň má Slovensko na sanáciu spomínanej skládky a ďalších podobných úložísk odpadu k dispozícii len 180 miliónov eur.