Udalosti posledných rokov zintenzívnili aktivity Európskej únie (EÚ) v oblasti udržateľnosti, čo síce zvyšuje energetickú sebestačnosť regiónu, no vytvára nové povinnosti pre podnikateľov. Predseda predstavenstva spoločnosti CEMMAC Martin Kebísek navyše upozorňuje, že náklady na tieto aktivity sa premietnu do ceny finálnych produktov. Technológie na znižovanie uhlíkových emisií sú totiž energeticky veľmi náročné.
Ako postihli súčasné výzvy ako vojna či rastúce ceny energií sektor výroby stavebných materiálov?
Výroba cementu je energeticky náročná, súčasná situácia nás zasiahla najmä z hľadiska ceny elektriny a rastu všetkých vstupov, ktorý sa s tým spája. Elektrina vlani dokonca nakrátko vyskočila až na tisíc eur za megawatthodinu, čo by pri našej spotrebe 73-tisíc megawatthodín znamenalo náklady 73 miliónov eur. Potom sa cena našťastie ustálila a následne klesala. Napriek tomu je naša cena elektrickej energie oproti predchádzajúcemu roku o viac než sto percent vyššia, zároveň trhová cena stále dosahuje dvojnásobok úrovne oproti roku 2021.
Mnohé firmy mali problémy s dodávateľmi. Bol to aj váš prípad?
Dotklo sa nás embargo uvalené na dovoz uhlia a surovín pre ďalšiu výrobu z Ruska. Pri uhlí to znamenalo úplné zastavenie dodávok z Poľska a Česka, keď si krajiny chránili vlastných výrobcov pred nedostatkom. Museli sme preto hľadať náhradné zdroje, napríklad z Kolumbie, Južnej Afriky či Indonézie, čo by vôbec nebolo ekologické. Nakoniec sa situácia ustálila a naši stáli obchodní partneri dodávky obnovili. Ceny uhlia však stúpli trojnásobne, čo sa premietlo do cien našich produktov. Rovnako to bolo pri surovinách pre chemický či papierenský priemysel.
Museli ste preto otvárať či revidovať už existujúce kontrakty?
Minulý rok sme dokonca prvýkrát zvyšovali ceny aj počas roka, lebo okrem spomenutých komodít vzrástli všetky vstupy – prísady do cementu aj papierové vrecia na balený cement. Každý komponent, ktorý vstupuje do výrobného procesu, bol drahší. A to nehovorím o nákladoch na údržbu a opravy, ktoré minulý rok takisto vzrástli o viac než tridsať percent.
- O firme v kocke
CEMMAC od svojho založenia v roku 1885 pomáha budovať významné stavby nielen na Slovensku, ale aj v okolitých krajinách. V cementárni, dvoch lomoch a štyroch betonárňach na strednom Slovensku zamestnáva spolu s dcérskou firmou CEMMAC betón vyše 220 zamestnancov. Už v 60. rokoch minulého storočia bola práve pracovná skupina z cementárne v Hornom Srní iniciátorom a realizátorom výskumu a metodiky na meranie emisií, ktorý vyústil do zákona 35/1967 s cieľom chrániť ovzdušie a ktorý implementovali vo všetkých cementárňach a vápenkách v Československu. Cementáreň CEMMAC od roku 2004 nahrádza fosílne palivá ekologickejšími alternatívami, pričom sa postupne približuje k náhrade 68 percent. Rakúšania ako priekopníci ekologizácie priemyslu dosiahli v roku 2021 náhradu viac ako 75 percent.
Ako v tomto procese pomáhal alebo nepomáhal štát?
Minulý rok bol pre energeticky náročné podniky vyčlenený balík štyridsať miliónov eur, do ktorého sa prihlásili desiatky nových firiem. Čiže áno, čiastočne to kompenzovalo naše náklady, ale ani zďaleka to nedokázalo pokryť skutočný nárast energií. Tento rok sme v decembri dostali kompenzáciu za elektrickú energiu a o pár dní Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ohlásil zvýšenie distribučných a systémových poplatkov. Vo výsledku boli náklady trojnásobne vyššie ako kompenzácia od štátu. Namiesto zníženia ceny elektrickej energie tak došlo k ich celkovému nárastu.
Pomohla firmám aspoň úprava pásmovej TPS, teda tarify za prevádzkovanie systému?
V rámci nej došlo k úprave troch položiek, vďaka čomu nám cenu elektrickej energie znížili, ale na tú úroveň, o ktorú nám ju zvýšili na konci roka. Preto stále čakáme, či a ako štát podporí energeticky náročné podniky.
Ako ste sa to zatiaľ rozhodli riešiť?
Pokračovali sme s prípravou fotovoltickej elektrárne s veľkosťou päť megawattov. Ide síce o zlomok, teda osem percent našej spotreby, ale aj to nám pomôže v optimalizácii nákladov.
Je pre stavebníkov vôbec reálne očakávať pokles cien materiálov?
V najbližšom období to bude závisieť od celkovej situácie na trhu v stavebníctve. Už teraz cítime určitý pokles spotreby, ktorý vyplýva aj z nárastu úrokových sadzieb pri pôžičkách na bývanie. Vo výsledku tak môžeme pozorovať opatrnosť drobných investorov, ktorí na trh prinášajú menšie projekty ako rodinné domy alebo drobnú bytovú výstavbu. Odzrkadľuje sa to už aj na číslach, keďže slovenské stavebníctvo zaznamenalo za marec 2023 desaťpercentný medziročný pokles. Pokles je zrejme väčší, len prepočet na ceny ho trochu skresľuje. Podobný trend pritom vidno v okolitých štátoch, pričom my v súčasnosti odhadujeme pokles v stavebníctve v rozmedzí osemnásť až 25 percent. Keby sme sa pozreli na vývoj stavebníctva, od roku 2008 do roku 2014 kontinuálne klesalo a ďalšie roky bolo viac-menej stabilné. V rokoch 2020 a 2021 zaznamenalo mierny pokles, ktorý sa však preklopil na výrazný rast v minulom roku. Takže momentálne síce klesáme, ale pokles nevidíme ako tragický a už v minulom roku sme ho predpokladali. Keby však šlo o dlhodobý trend, to už môže byť vzhľadom na kapacity problém. Keďže ceny energií i surovín sa stabilizujú, predpokladám, že k miernym úpravám cien zrejme dôjde. V tomto roku však neočakávam výrazné zmeny, pretože ceny vstupov majú veľké výrobné podniky zafixované na celý rok dopredu.
- Akciová spoločnosť CEMMAC Horné Srnie
- Svojou štruktúrou a počtom 207 zamestnancov CEMMAC naďalej patrí medzi stredne veľké podnikateľské subjekty v odbore výroby stavebných hmôt. Hlavnou podnikateľskou aktivitou spoločnosti je výroba cementu.
V súčasnosti možno pozorovať nárast zelenej iniciatívy. Ako to ovplyvňuje energeticky náročné sektory?
Zasahuje to do viacerých oblastí. Slovensko sa stalo minulý rok súčasťou Európskeho spoločenstva cementárskeho priemyslu (Cembureau), kde sa ide podľa politiky, ktorá je stanovená Bruselom. V praxi to znamená plnenie cieľov programu Fit for 55, ktorý dáva EÚ za cieľ znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov aspoň o 55 percent. Nie je preto prekvapením, že priemysel bude tlačený do ich znižovania.
Je to pri výrobe stavebných materiálov objektívne možné?
V súčasnosti existujú technológie na zachytávanie uhlíka, ale len vo forme pilotných projektov, ktoré ešte nie sú v cementárňach nasadzované štandardne, ide vlastne o prototypy, ktoré sú v testovacej fáze. Potom vzniká otázka, ako by sme mali s takto zachyteným uhlíkom naložiť. Jednou z odpovedí je jeho uskladnenie, pričom v zahraničí, v Nórsku a Brazílii, ho ukladajú pod hladinu mora do priestorov po ťažbe ropy a zemného plynu. To na Slovensku neprichádza do úvahy. Hoci tu vraj sú nejaké vhodné lokality, kde by bolo možné tlačiť zachytený uhlík do zeme, zatiaľ to nemáme potvrdené. Preto intenzívne sledujeme vývoj a možnosti do budúcna. Problém nebude len oxid uhličitý zachytiť, ale ho spracovať.
Čiže je to zatiaľ v štádiu prípravy?
Áno. Druhá vec, ktorú bude na to treba realizovať, je osobitná infraštruktúra. Emisie uhlíka musíme nejako prepraviť z cementární na určité miesto, je to niečo ako plynovod alebo ropovod. Proste by sme museli vytvoriť sústavu dopravných ciest, ktoré by to zabezpečovali. Neviem si totiž predstaviť, že by sme to prevážali cisternovými autami.
Môžu sa ciele v oblasti znižovania emisií pre nedostatok času posúvať?
To neviem objektívne posúdiť. Čas by možno bol, ale neexistujú odskúšané technológie, ktoré by sa dali v prevádzkach implementovať. No všetky tieto technológie sú také energeticky náročné, že sa nám niekoľkonásobne zvýši spotreba elektrickej energie, ktorú budeme musieť niekde vyrobiť. Keby sme mali v praxi prejsť na tieto technológie, nepomohlo by nám ani spustenie ďalšieho bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach.
Akým povinnostiam musia energeticky náročné firmy pre zelené iniciatívy čeliť?
Okrem štandardných emisných limitov a cieľov na znižovanie emisií musí každý výrobca, ktorý chce vyrábať, disponovať emisnými povolenkami na svoj objem emisií z výroby. Za objem emisií, ktoré vytvorí, musí do systému EÚ odvádzať povolenky oxidu uhličitého. Výrobcovia dostali spočiatku určitý objem emisií ako voľné povolenky, no ich objem sa každoročne znižuje. To núti výrobcov znižovať emisie a ekologizovať výrobu. Ak výrobca nemá dostatok povoleniek, musí ich dokúpiť. Cena jednej povolenky sa dnes pohybuje od 80 do 95 eur na tonu emisií. V priebehu nasledujúcich rokov sa voľné povolenky prestanú prideľovať, čo znamená, že všetky tieto náklady bude musieť výrobca buď premietnuť do ceny cementu, alebo investovať do riešení, ktoré mu pomôžu emisie znížiť. Vzhľadom na absenciu efektívnych technológií je pravdepodobné, že časť týchto nákladov sa v závislosti od cien emisných povoleniek bude musieť premietnuť do výslednej ceny, a teda bude viesť k nárastu cien v budúcnosti.
V oblasti bankovníctva získavajú popularitu ESG investície. Komplikuje to financovanie projektov energeticky náročných firiem?
Sme si vedomí, že sa budeme musieť téme udržateľnosti venovať. Preto sme už začali napriek tomu, že nás legislatíva do toho zatiaľ nenúti. Pripravujeme strategický dokument, v ktorom budú zhodnotené všetky naše vplyvy na životné prostredie, opatrenia, ktoré sme už realizovali, a plány opatrení do budúcnosti, aby sme boli pripravení na čas, keď to bude od nás štát požadovať. Malo by nám to pomôcť aj pri získavaní financií na nové udržateľné projekty. Jedným z týchto opatrení je spomínaná fotovoltická elektráreň. Pri jej príprave sme videli, že banky majú veľký záujem participovať na zelených projektoch. Zrejme náročnejšie a drahšie budú obnovovacie investície, ktoré neusporia toľko oxidu uhličitého a ktorých návratnosť je nad osem rokov.
- Martin Kebísek
- Vedie cementáreň CEMMAC v Hornom Srní od roku 2012. Prešiel viacerými pozíciami aj v rakúskej skupine Asamer, ktorá cementáreň vlastní. Je vyštudovaný strojár, absolvent Žilinskej univerzity. V roku 2014 bol zvolený za prezidenta Zväzu výrobcov cementu SR, ktorý vedie dodnes.
Plánujete aj ďalšie takéto aktivity?
Momentálne pripravujeme projekt nového elektrofiltra na odprášenie celej technologickej linky, ktorý plánujeme v najbližších dvoch rokoch vymeniť. Nahradíme ho hadicovým látkovým filtrom, ktorý dokáže znížiť emisie na úroveň piatich miligramov na kubický meter, čo by malo výrazne prispieť k zníženiu emitovaných znečisťujúcich látok (zákon stanovuje limit 30 mg). Ide o investíciu vo výške štyroch až piatich miliónov, pričom by sme s novým filtrom emisie dostali výrazne pod zákonný limit.
Aké výzvy stavebníctvo ešte čakajú?
Najväčšie riziko vidím v najbližších rokoch v oblasti projekčnej prípravy. Stavby a verejné projekty sa koncepčne nepripravujú, pričom práve v tomto období, keď sektor drobných investorov investovanie zvažuje, by nás mali potiahnuť väčšie projekty, ktoré pripravuje štát. Či už pôjde o diaľnice, alebo modernizáciu železničnej trate a rýchlostných ciest. To chýba napriek tomu, že dosluhujúca vláda stanovila priority, podľa ktorých by sa malo postupovať. Zatiaľ však nevidíme, že by niektoré z nich boli projekčne pripravené. Pritom by sme ako krajina mali mať v zásobníku projektov pripravené aj niečo na časy, ako sú tieto.
Komplikuje situáciu legislatíva?
Z každej strany na nás vplývajú jednotlivé predpisy, či už ide o sprísnené limity znečisťujúcich látok, alebo poplatky za emitované emisie. Dôležitejšie je však v tejto oblasti to, aby sme nepreberali zákony z EÚ v ešte prísnejšom znení, než od nás Brusel požaduje. Zbytočne si tak komplikujeme už aj tak náročné podnikateľské prostredie. Nový stavebný zákon by mal povoľovacie procesy zjednodušiť a zrýchliť, sme zvedaví na jeho realizáciu v praxi.
Čo by ste v najbližšom období uvítali?
Zvýšenie využitia modernizačného fondu. My ako energeticky náročný podnik platíme za emisné povolenky státisíce až milióny do Environmentálneho fondu. Bežná prax v Európe pritom je, že jednotlivé vlády štátov vracajú časť týchto peňazí podnikom prostredníctvom projektov podporovaných z tohto fondu. U nás sa podpora v minulom období pohybovala na úrovni dvoch percent. Zachytil som však informácie o jej zvýšení na viac než dvadsať percent, uvidíme, či to prejde. Energeticky náročnému sektoru by to veľmi pomohlo.
