Najväčšie vrásky farmárom spôsobujú suchá a povodne. Živly im často zoberú veľkú časť tržieb a prípadné odškodnenia od štátu sú väčšinou len čiastkové a vyplácajú sa s meškaním. Poniektorí kapitálovo silnejší farmári si minimálne na povodne účinnú zbraň našli.

Končia s tvrdohlavým vysievaním obilnín či olejnín na plochách, ktoré im zalievajú blízke potoky a rieky. Radšej vložia vyššiu kapitálovú injekciu do založenia plantáže rýchlorastúcich energetických drevín. Na zber vŕb či topoľov pre teplárne si síce počkajú najmenej tri roky, no výnos budú mať istý, aj keď im plantáže zaleje voda.

Do energetických plantáží práve začala po povodniach investovať skupina podnikateľov okolo Jána Sabola, ktorá k svojim výrobniam liehovín i biopalív v posledných rokoch začala prikupovať aj farmy. „Už sme si ďalej nechceli vo výnosoch našich fariem škrtať desiatky hektárov pravidelne zalievaných vodou a začali sme so zakladaním plantáži,“ hovorí Robert Spišák, jeden z vrcholových manažérov skupiny.

Sabolovci vysadili na najohrozenejších poliach fariem prvých 50 hektárov stromov a v zalesňovaní chcú pokračovať. „V poľnohospodárstve sú pre nás síce prioritné obilniny a olejniny pre naše nadväzujúce spracovateľské fabriky, no kde to pre povodne nejde, radšej vsádzame na istejšie výnosy z drevín,“ dodáva R. Spišák.

Do plantáži si môžu dovoliť investovať iba kapitálovo silnejšie farmy. Osobitne po tom, čo Európska únia pred pár rokmi zrušila osobitné dotácie na ich založenie. Bez štartovacích peňazí sa chudobnejšie družstvá do plantáži púšťať nechcú.

Farmári sužovaní suchom a povodňami tak svoje nádeje vkladajú skôr do osobitného fondu na krytie škôd zo sucha a povodní. Fond, ktorý má byť vytvorený z kombinovaných príspevkov štátu, poisťovní i farmárov ale ministerstvo pôdohospodárstva doteraz nedokázalo vytvoriť. Vláda zatiaľ iba narýchlo rozhodovala o krytí škôd podľa aktuálneho stavu rezerv. Štátny tajomník ministerstva Gabriel Csicsai hovorí, že fond by mohol vzniknúť do konca súčasného volebného obdobia.

Brusel pritom štátu umožňuje, aby farmárom vo fonde kryl až polovicu poistného. „S vytvorením fondu sú ale problémy aj zo strany samotných farmárov. Podniky, ktoré povodne doteraz neohrozili, sa zdráhajú, aby boli príspevky pre každého rovnaké,“ dodáva G. Csicsai. Prvé pracovné návrhy pre vytvorenie fondu majú byť známe na prelome tohto a budúceho roku.

Ilustračné foto na titulke - Vlado Benko