Aké sú ďalšie plány firmy, prečo nebude mať každé parkovacie miesto na sídlisku vlastnú nabíjačku a aká je perspektíva vodíkového pohonu, vysvetľuje šéf pre elektromobilitu v ZSE Radoslav Markuš.
Ako sa za ostatných päť rokov zmenil segment elektromobility na Slovensku?
V poslednom roku vidieť zásadné akčnejší rozmach a prístup k téme elektromobility na Slovensku. Nielen z pohľadu štátu, ale aj jednotlivých hráčov vrátane ZSE. Za posledný rok sme spravili viac ako za ostatné štyri roky. Je to prirodzené vzhľadom na to, ako sa elektromobilita vyvíja vo svete. Jednak z pohľadu dostupnosti elektrických áut, ale aj z hľadiska ich dojazdu a rýchlosti nabíjania. Elektromobilita už rozhodne nie je len záležitosť mestských automobilov.
Ako vyzerala situácia v začiatkoch?
V ZSE sme začali vážnejšie riešiť elektromobilitu zhruba od roku 2014. Brali sme to tak, že je tu nejaká nádej, že to časom prerazí do masovejších rozmerov. Až do roku 2018 sme stagnovali s výstavbou infraštruktúry. Zapojili sme sa ale do viacerých európskych projektov, ktoré spolufinancujú budovanie infraštruktúry. Pomáhajú proces rozbehnúť s menšími bolesťami, ako keby to boli len vlastné investície.
V minulom roku sme už dokázali sprevádzkovať viac ako tridsať verejných rýchlonabíjacích staníc a jednu ultrarýchlu. Dovtedy sme mali len tri rýchlonabíjacie stanice a niekoľko stredne rýchlych staníc. Ide o obrovský progres v intenciách Slovenska. Elektromobilitu sme dovtedy brali skôr tak, že ju testujeme a uvidíme, čo z toho bude.
Nabíjanie elektromobilu Zdroj: TASR
Ako sa vám darilo v minulom roku?
Vlani sme postavili viac ako tridsať verejných rýchlonabíjacích staníc. Venujeme sa aj segmentu pre firmy, kde stanice predávame alebo prenajímame spoločnostiam a idú do súkromného užívania. Na trh s riešeniami pre domácnosti sme zatiaľ nevstúpili, to je plán na tento rok. Dôvodom je, že na Slovensku je zaregistrovaných zhruba tisíc čisto elektrických vozidiel a do sedemsto plug-in hybridných vozidiel, pričom väčšina z nich je registrovaná na firmy.
Okrem toho sme súčasťou konceptu up! city v Bratislave. Je to prvotná lastovička potenciálneho car-sharingu. S Bratislavou máme aj spoločný projekt rozvoja infraštruktúry stredne rýchlych nabíjacích staníc, ktoré sú postavené na koncepte dlhšieho parkovania okolo troch až štyroch hodín a budú slúžiť pre budúce služby zdieľania vozidiel.
O aký projekt car-sharingu ide?
Máte už predplatné?
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň