V roku 2012, Ukrajina podala absurdnú medzinárodnú právnu výzvu proti Austrálii, pretože protinožci prijali protifajčiarske zákony: začali predávať cigarety v obale, ktorý bol pre nakupujúcich menej lákavý. Stali sa tak vôbec prvou krajinou na svete, ktorá začala predávať cigarety v unifikovanom obale, kde je veľká časť škatuľky prekrytá varovaním.

Keď prišiel čas na obranu tabakového priemyslu, muž menom Taras Kachka prehovoril. Tvrdil, že niekoľko „fantastických tabakových spoločností“ kúpilo ukrajinské továrne ešte zo sovietskej éry a modernizovali ich. Teraz, práve vďaka nim, vyvážajú tabak do mnohých ďalších krajín sveta. Povedal, že je v národnom záujme podporovať investorov v krajine. Paradox je, že Ukrajina svoj tabak do Austrálie nikdy nevyvážala.

The New York Times upozorňuje, že T. Kachka nebol poľnohospodár ani továrnik, ale názorný prípad ukrajinskej skorumpovanej porevolučnej vlády. Bol totiž hlavou ukrajinskej pobočky Americkej obchodnej komory. Práve tá mala podľa informácií denníka podnietiť celý tento prípad.

Valeriy Pyatnytskiy, od roku 2011 ukrajinský vládny komisár pre európsku integráciu,
v nedávnom rozhovore povedal, že žiadne machinácie za prípadom nie sú. Kauza vraj bola pre Ukrajinu otázkou princípu a rešpektovania obchodných pravidiel.

Ponúkol svoju hypotézu: Ak Ukrajina povolí Austrálii používať jednotný obal na cigarety, čo by mohlo Ukrajinu zastaviť od zavedenia jednoduchých obalov na víno? Potom by ukrajinskí vinári mohli lepšie konkurovať s francúzskymi vínami, pretože všetky fľaše by boli jednotne označované len ako červené alebo biele.

"To nemá nič spoločné s obchodným právom," povedal pre americký denník Pavel Sheremet, ktorý po revolúcii krátko pôsobil ako minister hospodárstva Ukrajiny, a ktorý s týmto odôvodnením nesúhlasí. "Máme nulový vývoz tabaku do Austrálie, tak prečo by nás to malo trápiť?"

V minulom roku, práve on nútil Americkú komoru v Kyjeve, aby prípad prehodnotila. "Napísal som oficiálny list, požiadal som ich," povedal pre New York Times. Keď sa však stretol s komornými úradníkmi, prípad unifikovaného balenia prezentovali ako najvyššiu prioritu a odmietli robiť ústupky. Keď sa spomínaný V. Pyatnytskiy, spojenec tabaku, stal jeho zástupcom, P. Sheremet odstúpil. "Svet sa na nás smeje," trpko doplnil o prípade.

Krátko potom, čo Times prerokovala prípad s ukrajinskými vládnymi úradníkmi, v krajine začali nové protesty aktivistov. Ukrajina odvtedy pozastavila svoje konanie proti Austrálii, no ďalšie krajiny, napríklad Kuba a Honduras, ustúpiť od žaloby stále nemienia.

Za kauzou sa má skrývať tabaková loby

Počiatky tabakovej kauzy siahajú až do roku 2005. Vtedy vošla do platnosti globálna zmluva Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorá nariaďuje protifajčiarske opatrenia a zároveň sa snaží obmedziť vplyv tabakového priemyslu v politike (World Health Organization Framework Convention on Tobacco Control). Zmluva je právne záväzná v 179 krajinách, vrátane Slovenska.

Tvárou v tvár novej vlne právnych predpisov na celom svete sa tabakové spoločnosti mali obrátiť s prosbou o pomoc práve na Americkú obchodnú komoru. Ani prísne opatrenia WHO tak nezastavili globálny tabakový lobing, ktorý bol následne z veľkej časti skrytý pred zrakmi verejnosti, no jeho vplyv bol citeľný.

Listy, e-maily a iné dokumenty zo zahraničných vlád, pridružených komôr a protifajčiarskych skupín, ktoré boli preskúmané New York Times, ukazujú, že Komora túto výzvu prijala a prikročila k niekoľkostrannej stratégii presadzovať záujmy tabakového priemyslu.

Od Ukrajiny až do Moldavska, od Uruguaja až k Filipínam - tam všade sa mala Americká obchodná komora a jej zahraničné pobočky zapojiť do celosvetovej snahy bojovať proti protifajčiarskym zákonom všetkého druhu, informuje The New York Times. Na pravidelných celosvetových obchodných fórach komora účelovo stavia krajiny proti sebe, tak ako to bolo aj v prípade Ukrajiny, tvrdí denník.

Listy plné znepokojenia

Ministerstvo zdravotníctva v Nepále, ktorý tiež ratifikoval zmluvu WHO, v minulom roku navrhovalo zákon, ktorý by zväčšil veľkosť grafických varovných etikiet z troch štvrtín na 90 percent.

Krátko potom jeden z najvyšších úradníkov Nepálu, Lilamani Poudel, povedal, že dostal e-mail od zástupcu Komory v miestnej pobočke v krajiny, ktorý ho varoval, že návrh "by ho zbavil zahraničných investícií" a do krajiny by tak "pozval nestabilitu."

V januári sa už do prípadu zapojila samotná Americká komora. V liste nepálskemu podpredsedovi vlády viceprezident komory Tami Overby písal, že "si nie je vedomý akýchkoľvek vedecky podložených dôkazov", že väčšie varovné štítky "majú zistiteľný vplyv na redukciu alebo odrádzanie užívania tabaku. "

V skutočnosti existuje niekoľko štúdií, ktoré dokázali ich účinnosť.

Podobné listy "plné znepokojenia" podľa New York Times dostala aj vláda V Uruguaji či moldavský prezident, ktorý bol varovaný pred "extrémnymi opatreniami" vo svojej krajine. Tie mali obmedzovať fajčenie na verejných miestach a zákaz reklamy tam, kde sa cigarety predávajú. Návrh na zvýšenie daní cigariet na Filipínach by zase podľa Komory podporil pašerákov.

Ochranu tabakovej spoločnosti Komora prezentuje ako zásadnú vec pre národné ekonomické zdravie. Prezident Uruguaja bol varovaný, že protifajčiarske zákony budú "mať rušivý vplyv na ekonomiku." Viceprezident El Salvadoru zase, že "ľubovoľné akcie" ako vyžadujúce grafické varovanie v oblasti zdravia v reklamách podkopávajú "investície a hospodársky rast."

Väzby s tabakovým magnátom

Celosvetová advokácia upozorňuje komoru na ich trvalé väzby v tabakovom priemysle, ktorá sa v minulých rokoch výrazne sústredil na americkú reguláciu cigariet. Do Komory patrí napríklad top manažér tabakového gigantu Altria. Jeho dcérska firma Philip Morris International hrá vedúcu úlohu v celosvetovej kampani; jeden z výkonných zamestnancov navrhol pozičný dokument používaný komornou pobočkou v Bruseli, zatiaľ čo iný sprevádzal člena komory na stretnutí s filipínskym veľvyslancom vo Washingtone a mal lobovať proti zvýšeniu cigaretovej dane, píše The New York Times. Rovnako, Phillip Morris Slovakia je jedným z hlavných partnerov Americkej obchodnej komory na Slovensku.

Spoločnosť v roku 2013 vydala tlačovú správu, v ktorej vyjadruje znepokojenie zo zvyšovania daní cigariet v Európe, čím ohrozí zamestnanie 175-tisíc ľudom. Tabakový magnát si nechal analýzu vypracovať spoločnosťou Roland Berger Strategy Consultants a správy sa následne chytili aj viaceré médiá.

Množiace sa otázky okolo Komory a jej členov vyprovokovali Komoru k stručnému vyhláseniu: "Komora pravidelne zasahuje do vlád po celom svete, ale nie preto, aby na ne naliehala, ale aby sa zabránilo opatreniam, ktoré diskriminujú jednotlivé spoločnosti alebo odvetvia, znižujú ich ochranné známky alebo značky, alebo chcú zničiť ich duševné vlastníctvo," uvádza sa vo vyhlásení, "pracovali sme s mnohými obchodnými organizáciami doma aj v zahraničí, aby sme tieto zásady chránili.

Viaceré sporné prípady viedli k odchodu členov

Komora má viac ako tri milióny členov. Je to súkromná nezisková organizácia, no vykazuje ročné príjmy vo výške 165 miliónov dolárov, ktoré má získavať cez príspevky jednotlivých členov.

Na lobing zároveň míňa viac dolárov ako iné záujmové skupiny v Amerike. Po celé desaťročia sa zamerala na posilnenie bohatstva svojich členov, tvrdí New York Times.

Zatiaľ čo komora má miestne základne po celých Spojených štátoch, má tiež viac ako 100 pobočiek po celom svete. Členovia sú americké a zahraničné podniky. Majú symbiotický vzťah, ktorý zväčšuje vplyv Komory.

Nie je zároveň jasné, ako lobing komory odráža záujmy svojho širšieho členstva, ktorá zahŕňa napríklad také technologické spoločnosti ako Google, farmaceutické giganty ako Pfizer a zdravotných poisťovní, ako je Anthem.

Aktuálne je zároveň najväčšou a najaktívnejšou zahraničnou obchodnou komorou pôsobiacou na Slovensku. V súčasnosti zastrešuje viac ako 300 medzinárodných a slovenských spoločností.

Za sebou už má viacero sporných prípadov. V roku 2009, Komora hrozila žalobou, ak Agentúra ochrany životného prostredia zreguluje emisie skleníkových plynov a zároveň spochybnila jej právomoc v konaní o klimatických zmenách.

To viedlo spoločnosť Nike odstúpiť zo správnej rady Komory, pričom firma Apple ju opustila úplne. V roku 2013, americké rameno švédskeho stavebného koncernu Skanska taktiež odstúpilo, na protest za lobing komory proti "zeleným" stavebným predpisom.

Ide len o biznis

Tabakový priemysel sa stále obracia na medzinárodné súdy a spochybňuje protifajčiarske zákony, ktoré krajiny prijali po podpísaní zmluvy WHO. Začiatkom tohto roka, Michael R. Bloomberg a Bill Gates zriadili medzinárodný fond v boji proti podobným praktikám.

Na Ukrajine, spomínaný lobing Komory nebol žiadnym prekvapením pre Hannu Hopkovú, zákonodarkyňu, ktorá viedla vypočutia v Parlamente. Pre New York Times povedala, že Komora bojovala proti protifajčiarskym zákonom roky.

"Boli proti zvýšeniu tabakových daní, boli proti uvedeniu varovných štítkov na cigarety," povedala. "Je to pre nich len biznis," dopĺňa.

Nesúhlas s dodatočnými opatreniami naznačili aj Slováci

V roku 2016 vstúpi do platnosti smernica o zbližovaní právnych a správnych predpisov členských štátov Európskej únie, týkajúce sa výroby, obchodnej úpravy a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov. Cieľom podľa Európskeho parlamentu je zlepšenie fungovania vnútorného trhu EÚ pri zabezpečení vysokej úrovne ochrany verejného zdravia, predovšetkým znižovanie počtu fajčiarov, hlavne u mladších ročníkov.

Realizácia na národnej úrovni aktuálne prebieha, pričom viaceré krajiny EÚ zvažujú alebo zavádzajú opatrenia nad schválený európsky rámec. Medzi diskutovanými dodatočnými opatreniami, ktoré sú ponechané na zváženie každej vlády, je aj zavedenie jednotných obalov cigariet. Názov značky by bol na krabičke uvedený jednotným písmom, jediným výrazným prvkom by tak boli iba zdravotné varovania.

Unifikované obaly na cigarety priniesli v minulosti aj na Slovensku veľa rozporuplných vyjadrení. Viaceré priniesol portál EurActiv: Bývalý europoslanec Alajos Mészáros sa napríklad vyjadril, že pôvodný návrh Európskej komisie, ktorý nakoniec ponechala na dobrovoľnom uvážení jednotlivých krajín, nemôže podporiť, nakoľko si myslí, že v tejto otázke by bolo najvhodnejšie udržať rozumnú rovnováhu medzi ochranou verejného zdravia a záujmami trhu.

Jarmila Halgašová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska a členka Poradného výboru na kontrolu tabaku v SR proklamovala, že navrhovatelia štandardizovaných balení doteraz nepredložili žiadne dôkazy, že by toto opatrenie viedlo k zníženiu fajčenia. "Proti fajčeniu mladých bojujme efektívnymi prostriedkami a nie extrémnymi nápadmi odtrhnutými od reality.“

Europoslankyňa Anna Záborská aj Ivan Štefanec, bývalý podpredseda Výboru NR SR pre európske záležitosti, toho času poslanec Európskeho parlamentu, sa zhodujú v názore, že štandardizáciou by sa uľahčila cesta podvodníkom a pašerákom.