Aké miesto má Slovenská republika v EÚ a bude z európskej dvadsaťsedmičky líder v inováciách alebo reguláciách? O tom na konferencii Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS) s názvom Európske regulácie očami biznisu diskutovali zástupcovia podnikateľského sektora a ďalší odborníci, europoslanci a kandidáti do europarlamentu.
Slovensko si prednedávnom pripomenulo 20. výročie vstupu na jednotný európsky trh. Priveľa zložitej legislatívy, vysoká miera prerozdeľovania, demografický vývoj či kvalita vzdelávania sú podľa podnikateľov dôležitými faktormi, ktoré spôsobujú, že EÚ postupne začína zaostávať za zvyškom sveta. Zatiaľ čo rast v Európskej únii je od roku 2010 priemerne 1,6 percenta ročne, v USA je viac ako dvojnásobný – 3,4 percenta ročne. Podľa prezidenta Združenia podnikateľov Slovenska Jána Solíka nám ukazovatele prosperity a konkurencieschopnosti nastavujú nekompromisné zrkadlo.
„Za roky nášho členstva v EÚ vzniklo viac ako 55-tisíc úniových predpisov, teda priemerne viac ako sedem denne. Slobodu podnikania a osobné slobody, ktoré zaisťovali prosperitu, tak EÚ vymenila za detailné regulácie. Tie na jednej strane uľahčujú prístup na jednotný trh s viac ako 450 miliónmi obyvateľov, zjednodušujú zahraničnú expanziu a dávajú firmám príležitosti na rast, zároveň však zavádzajú štandardy, požiadavky či obmedzenia, ktoré zvyšujú náklady a administratívnu záťaž.“
Regulácie ako brzda ekonomiky
Kritikou súčasnej preregulovanej podoby EÚ nešetril expremiér ČR a expredseda Európskej rady Mirek Topolánek. Medzi krátkodobé a strednodobé riziká zaradil cenu a dostupnosť energií, ktoré sa už nikdy nevrátia na predkrízovú úroveň, či nedostatok a cenu pracovnej sily. Z dlhodobého hľadiska vníma ako hlavné riziká energetickú a zelenú transformáciu. Za najväčšie vnútroeurópske výzvy okrem preregulovanosti označil rezignáciu na dodržiavanie vlastných pravidiel, nekoherentnú transpozíciu legislatívy EÚ v jednotlivých krajinách.
Česko i Slovensko sa aj po rokoch členstva v EÚ stretávajú s podobnými problémami: „Ak sme neboli za dvadsať rokov schopní pretaviť ekonomiku na ekonomiku s vyšším podielom pridanej hodnoty a nie sme schopní zmeniť svoju exportnú schopnosť tak, aby sme mali finálne výrobky na globálnom trhu, nemôžeme sa diviť, že máme trikrát menšie mzdy ako Nemci. Sme priemerné krajiny, ktoré stále na tom nie sú tak zle, no viac-menej ideme smerom nadol. Nie sme investične sexi.“ Podľa neho je potrebné tlačiť na politikov, aby s peniazmi daňových poplatníkov začali lepšie zaobchádzať a viac podporovali výskum i pracovnú silu.
Podiel EÚ na svetovej ekonomike dlhodobo klesá a zásadne tak zaostáva za konkurentmi z USA a Ázie. Aj preto sú v súčasnosti namieste otázky, čo treba zmeniť, aby sme o pár rokov nekonštatovali, že v EÚ viac nemáme priemysel. Do akej miery môže zelená európska politika zmeniť budúcu podobu EÚ a aké náklady v tejto súvislosti musí v súčasnosti znášať priemysel?
„Treba sa vrátiť k zdravému rozumu a k pravidlám hry, ktoré sú spísané, len ich uplatňovanie je problematické,“ uviedol viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Robert Spišák.
Podľa neho práve to, že sa EÚ odklonila od svojho pôvodného cieľa a hodnôt, je dôvod, pre ktorý začína v globálnom meradle zaostávať. Podnikatelia poukazujú aj na to, že v ochrane životného prostredia existujú dva svety: jeden skutočný, ktorým sú opatrenia na ochranu životného prostredia, a druhý papierový, teda zelená administratíva, ktorá generuje značné náklady, no jej prínos pre ochranu životného prostredia je otázny.
Ondřej Boreš zo spoločnosti Velux konštatoval, že najväčší problém im robia práve regulácie na národnej úrovni. „Green Deal nevnímame vyložene negatívne. Už posledných desať až pätnásť rokov smerujú naše investície do tejto oblasti. Pre nás začína predstavovať konkurenčnú výhodu, a to nielen na európskom poli, ale i medzinárodne.“ R. Spišák kontroval: „Nemôžem súhlasiť s tým, že regulácia je konkurenčnou výhodou. Konkurenčnou výhodou môže byť schopnosť prispôsobiť sa (okrem iného neustále sa meniacej a rozširujúcej sa regulácii) alebo inovačná schopnosť spoločností.“ Upozornil, že v EÚ by sa mala začať viesť diskusia o podstate vecí a viac treba počúvať odborníkov ako aktivistov. A zároveň je dôležité prijímať riešenia s najnižšou „zelenou prirážkou“.
Pred blížiacimi sa eurovoľbami sa preto vynára otázka, ako sa bude EÚ vyvíjať ďalej. V tejto súvislosti sa zvýšila legislatívna aktivita europoslancov. V roku 2023 v porovnaní s rokom 2022 prerokoval Európsky parlament dvojnásobný počet materiálov, ktoré sa týkali podnikania.
Návrat podnikateľského ducha a diskusia
Podľa podnikateľov by ekonomike EÚ pomohlo, keby v najbližšom volebnom období došlo k racionalizácii zelenej politiky. Pri prijímaní rozhodnutí sa treba zamerať na dôkladnú analýzu jej nákladov a vplyvov na konkurencieschopnosť jednotlivých firiem i európskej ekonomiky ako celku. „Realitou sú často skôr nepremyslené preteky za zelenými cieľmi bez ohľadu na ich náklady a skutočný prínos,“ vysvetľuje súčasný stav J. Solík.
Zároveň by podľa ZPS mala EÚ aktívnejšie načúvať reálnym potrebám podnikateľov z praxe. „Prehnane ambiciózne zelené ciele alebo nedávna regulácia v oblasti umelej inteligencie sú príkladom toho, ako si EÚ dáva góly do vlastnej brány. Ak sa pozrieme napríklad na investície rizikového kapitálu v oblasti AI, tie primárne smerujú do iných častí sveta, len zlomok z nich ide do Európy. Namiesto regulácií a byrokracie potrebujeme nechať firmy dýchať a vytvárať im priestor na podnikanie a iniciatívu,“ zdôrazňuje prezident ZPS.
Podľa Jana Tyla, podnikateľa a propagátora umelej inteligencie zo spoločnosti Alpha Industries, treba podporovať vzdelávanie a byť odvážny. „Ak budeme v rámci členských krajín navzájom spolupracovať v oblasti technológií, môžeme dohnať USA.“ Uviedol pozitívne príklady, keď sa im v ČR čoraz častejšie darí organizovať okrúhle stoly so zástupcami vlády, biznisu a akademickej pôdy. „Spolupráca je jediná cesta, ako sa posunúť. Tým, že budeme viac spolu diskutovať a hľadať východiská.“
Zmenu niektorých pravidiel EÚ, ktoré v súčasnosti brzdia rozvoj priemyslu či podnikania, môžu najvýraznejšie ovplyvniť zástupcovia členských krajín v európskych inštitúciách.
Dôležitá je však činnosť europoslancov nielen na zasadnutiach pléna Európskeho parlamentu, ale aj ich aktivita vo výboroch, to, do akej miery sú spravodajcami či tieňovými spravodajcami alebo ako aktívne predkladajú pozmeňovacie návrhy a akí sú úspešní v ich presadzovaní. V tomto smere štatistiky pre Slovensko nie sú lichotivé.
„Ak sa napríklad pozrieme na gestorovanie materiálov v europarlamente, výkon troch najaktívnejších českých europoslancov je o 240 percent vyšší v porovnaní so slovenskou top trojkou. Aj nedávne zmeny emisnej normy Euro 7 ukazujú, akú dôležitú úlohu môže zohrať práve spravodajca,“ vysvetlil J. Solík.
V mnohých oblastiach európske regulácie ovplyvňujú slovenské podnikateľské prostredie viac ako tie domáce. Napriek tomu im nielen podnikatelia, ale najmä zodpovední ministri, vláda a parlament nevenujú dostatočnú pozornosť v čase, keď ako členská krajina EÚ vieme v najväčšej miere ovplyvniť ich podobu. Teda úplne na začiatku, keď sa regulácia začína tvoriť.
Tento článok označovaný ako We Know How vznikol v spolupráci s komerčným partnerom.
