Výroba automobilových biopalív z obilia a repky bola magnet pre investorov. Je to len pár rokov, čo Európska únia vyhlásila, že chce znížiť závislosť od dovozov ropy a prikázala rafinériám, aby do klasických benzínov a nafty primiešavali biopalivá. Aby drahšie bioprímesi nezdražovali motoristom tankovanie, tak na ne členské štáty únie nevyrubujú spotrebné dane.
Investičné skupiny a silné potravinárske podniky zacítili šancu na nový biznis. Projekty pribúdali, dokonca začínala panovať obava, či farmári dokážu pre plánované závody vypestovať dosť plodín. Dnes je všetko inak. Väčšina projektov zostala na papieri. A časť fabrík, čo sa postavili, stojí bez práce.
Sčítanie obetí
Na jar zavrel svoju šenkvickú fabriku na výrobu bionafty – alebo inak metylesteru repkového oleja (MERO) – bratislavský výrobca rastlinných tukov a olejov Palma Group. Investičná skupina Slavia Capital, ktorá firmu ovláda, odvtedy vyrába túto prísadu do nafty iba vo svojej jihlavskej fabrike Agropodnik.
Teraz má problémy s MERO firma Biotrend JPS, ktorú ovláda česká spoločnosť Unocom. V Buzitke neďaleko Lučenca jej ostala rozostavaná fabrika na jeho výrobu po tom, čo banky firme zastavili ďalšie financovanie výstavby. Minoritný spoluvlastník firmy, starosta obce Stanislav Jačmeník spresňuje, že doteraz boli na stavbe preinvestované štyri milióny eur. Stihla sa vybudovať stavebná časť, no na technológie za ďalších desať miliónov eur nezvýšilo.
Ťažkosti majú aj výrobcovia bionafty v zahraničí. V rakúskom Linzi išla do konkurzu fabrika, ktorú sčasti vlastnila banková skupina Raiffeisen. Dlho sa v biznise neudržala ani nemecká Campa Biodiesel. Svoj zadlžený závod v Ochsenfurte predala nadnárodnej olejninárskej skupine ADM. Lepšie na tom nie sú ani viaceré fabriky na bioetanol, ktorý sa vyrába z obilnín a primiešava sa do benzínov. Jedna takáto rozostavaná fabrika zostala opustená v českých Hustopečiach. Ďalšiu českú výrobňu bioetanolu vo Vrdoch na Vysočine síce dokončili, ale majiteľ ju nechal zakonzervovanú.
Veľké oči
Príčinou neúspechov je hlavne to, že skutočný odbyt je nižší, ako sa čakalo. Viacerí investori pohoreli, lebo išli do biznisu bez toho, aby presne vedeli, komu budú svoje biopalivá dodávať. Teraz sa ukazuje, že kto mal zabezpečené dlhodobé odbery, ten mal v rukách tromfy. Aj za problémami Slavie s bionaftou je hlavne to, že jej kľúčové dodávky pre Slovnaft i jeho maďarský materský koncern MOL získal v medzinárodnom tendri už pred pár rokmi iný výrobca. Leopoldovská firma Meroco, v ktorej ovládajú majoritný podiel podnikatelia z prostredia okolo bývalého štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva Jána Sabola. Štvrtinu Meroca vlastní bratislavská rafinéria.
Kontrakt so Slovnaftom, ktorý vyprší za tri roky, spravil z tejto skupiny najväčšieho hráča v biznise s bionaftou. Fabrika, ktorá stála Meroco vyše 30 miliónov eur, ročne vyrába 80-tisíc ton MERO. Väčšina končí v Slovnafte. Cez iného svojho výrobcu Enviral ovládla skupina aj domáci biznis s bioetanolom. Vyhrala tender MOL na dlhodobé dodávky tohto biopaliva. Na výrobu bioetanolu postavila, takisto v Leopoldove, novú fabriku za 80 miliónov eur. Z kukurice vyprodukuje ročne zhruba 80-tisíc ton bioetanolu a opäť - väčšinu dodá do rafinérií MOL.
Podľa predsedu predstavenstva Meroca i Enviralu Roberta Spišáka úplne neplatí, že bez dlhodobých zmlúv s rafinériami sa v tomto biznise žiť nedá. Lebo aj spracovatelia ropy časť svojich potrieb nakupujú na voľnom trhu. No zmluvy sú veľká výhoda. „Kto musí stavať na rýchle zmeny cien biopalív na svetových trhoch, môže skončiť tak, že odberateľa nenájde,“ hovorí. Aj Andrej Babiš, majiteľ českého agrochemického koncernu Agrofert, postavil v Lovosiciach závod na výrobu vyše stotisíc ton MERO až po tom, čo našiel silného odberateľa. Údajne Čepro, ktoré skladuje české ropné rezervy a spravuje aj tamojšie palivové produktovody.
Neodvratné čistenie
Veľké kontrakty Meroca a Enviralu v Slovnafte a MOL znamenajú, že ostatní slovenskí výrobcovia biopalív sú odkázaní hlavne na zahraničné trhy a prácne získavanie krátkodobých zákaziek. No na medzinárodných trhoch panuje ešte tvrdší konkurenčný boj. Znásobený tým, že európski výrobcovia biopalív sa mylne domnievali, že únia nechá európsky trh s biopalivami iba im. No zhruba tretinu európskej spotreby kryjú výrobcovia z Ameriky i Ázie.
Európskych výrobcov netlačí k zemi len menší odbyt, ale aj fakt, že nadhodnotili ziskovosť tohto biznisu. Vlani boli v strate dokonca aj Meroco a Enviral. Po globálnom zdražení potravín vyleteli ceny obilia i olejnín. V menšej miere išli hore aj biopalivá. Tento rok by mohol byť pre obe firmy skupiny J. Sabola ziskový. Lebo ceny plodín spadli. „Naše zisky sú ešte stále ďaleko za pôvodným biznis plánom,“ hovorí R. Spišák.
Menší odbyt i horšia ekonomika napokon spôsobili, že na Slovensku bionaftu okrem Meroca vyrábajú v menších objemoch dve firmy. Trebišovský Venas a spišskonovoveský Bio-plus. Bioetanol produkuje iba Enviral. Projekty iných zostali na papieri. Platí to pre bioetanolové zámery firiem Mixon, Makal či Huet-Baylington či pre márne plány firiem E.P.E. a HMH s bionaftou.
Kto prežil, porastie
R. Spišák tvrdí, že ten, kto prežil, bude mať v brandži šancu rásť. Lebo Brusel chce povinný podiel biozložiek v palivách zvyšovať. Zatiaľ je povinné primiešavanie v únii nastavené na takmer šesť percent. Do roku 2020 majú obnoviteľné zdroje kryť desatinu spotreby palív v doprave.
„Noví hráči sa teraz už do biznisu veľmi nepúšťajú,“ hovorí R. Spišák. Podľa neho nové možnosti na trhu využijú na rozširovanie svojich fabrík už etablovaní hráči. Meroco chce na budúci rok postaviť novú lisovňu za skoro 20 miliónov eur. Bude vyrábať z olejnín oleje pre svoje MERO. Doteraz ich dovážalo. Potom čo Slavia slovenskú výrobu MERO uzavrela, leopoldovskej firme sa uvoľnil priestor na nákup repky. Po spustení lisovne bude vyše polovice bionafty vyrábať z vlastných olejov.
V budúcnosti nemusia byť výrobcovia biopalív odkázaní na prilievanie menších obsahov do klasických benzínov a nafty. V Brazílii autá tankujú až 85-percentné bioetanoly. Je to aj výsledok toho, že tam sa vyrábajú z cukrovej trstiny najlacnejšie na svete. A tak sú biobenzíny pre vodičov lákavé. V Európe je tankovanie vysokoobsahových biopalív problematickejšie. Pre studenšie klimatické podmienky je výroba biopalív drahšia. Záujem európskych vodičov o tankovanie čistých biopalív by sa dal vzbudiť iba tak, ak by na ne štát v plnej miere odpúšťal spotrebné dane. Niektoré členské štáty únie vrátane Česka takúto výhodu už schválili. Tak ich cenu priblížili k bežným palivám z ropy. Slovensko zatiaľ odpúšťa daň iba na šesťpercentnú prímes biopalív v bežných benzínoch a nafte. Aj preto radšej Slavia vyrába MERO v Česku.
R. Spišák upozorňuje, že na skutočný rozbeh tankovania vysokoobsahových biopalív daňové úľavy nestačia. Európski predajcovia nepredávajú autá so špeciálne upravenými motormi bez gumových a medených súčasti, ktoré by mohli biopalivá narušiť. Vraj preto, lebo pumpy neponúkajú vysokoobsahové biopalivá. A tie ich zasa neponúkajú preto, že na ne chýbajú autá. „Na to, aby niektorý výrobca biopalív tento problém rozluskol, musel by veľa investovať do marketingu a úzkej spolupráce s predajcami áut a sieťami čerpacích staníc. My sme na to ešte zďaleka nezarobili,“ hovorí R. Spišák. Pre jeho Meroco i Enviral sú tak ďalej prioritou rafinérie, a nie čerpačky.
Úskalia spolupráce s čerpačkami si zrejme uvedomuje aj Slavia. Podľa informácií TRENDU sa skôr snaží MERO dostať do dieselových lokomotív slovenských štátnych železníc.
Foto na titulke - Andrej Balco
