Na Slovensku funguje zálohový systém od januára 2022. Prečo krajina vlastne zaviedla nový systém, keď už roky mala triedený zber? A koľko potrvá, kým sa zálohovanie fliaš a plechoviek naplno rozbehne? Aj o tom hovorí Mária Trčková, generálna riaditeľka Správcu zálohového systému.
Zálohový systém funguje na Slovensku len od začiatku roka. Ako sa mu zatiaľ darí? Máte už prvé čísla?
Vzhľadom na to, že sme ani nie po dvoch mesiacoch fungovania systému, môžem povedať, že sa mu darí vcelku dobre a už dnes vieme povedať zopár zaujímavých čísiel – máme aktuálne zapojených už vyše 2-tisíc odberných miest. Takže základný míľnik bol v tomto smere splnený.
Samozrejme na rozširovaní siete odberných miest intenzívne ďalej pracujeme a budeme v tom aj do budúcna pokračovať. Z tých viac než dvoch tisícok miest je približne 1700 vybavených zálohomatom, a teda sú plne automatizované.
Ďalším veľmi zaujímavým číslom je počet vyzbieraných zálohovaných obalov, ktorý sa aktuálne nachádza na úrovni vyše dvoch miliónov kusov odobraných zálohovaných fliaš a plechoviek.
Podľa vývoja za posledné dni vidíme, že počet vyzbieraných obalov nám bude na dennej báze skokovito narastať. Aj s ohľadom na to, že v januári platilo pre výrobcov ešte prechodné obdobie, keď mohli uvádzať na trh aj nezálohované obaly, sú uvedené údaje viac ako dobré.
Koľko potrvá, kým zálohový systém nabehne na sto percent?
Záleží na tom, ako sa na to pozrieme. Ak sa pozrieme na zálohový systém z pohľadu základných procesov, tak je zabehnutý už dnes. Viaceré procesy však stále dolaďujeme, keďže bolo na spustenie komplexného systému tak málo času.
Ak sa na to pozrieme z iného uhla pohľadu, zo zákazníckeho, existuje prechodné obdobie, počas ktorého môžu obchody dopredávať nápoje aj v nezálohovaných obaloch, a to potrvá do konca júna. Čiže až od júla sa na pultoch predajní objavia už len zálohované obaly.
Môžeme sa na to pozrieť ale aj z ďalšej strany, pretože máme veľa dlhodobých cieľov, v rámci ktorých chceme pracovať na rozvoji zálohového systému. Z dlhodobého hľadiska je zaujímavý cieľ v roku 2025, dokedy potrebujeme dosiahnuť 90-percentnú mieru zberu pre plastové fľaše aj plechovky.
Zálohovanie sa rozbieha nielen na Slovensku, ale aj iných krajinách EÚ najmä preto, že výrobcovia nápojov majú limity na povinný obsah recyklovaných materiálov pri výrobe nových plastových obalov. ktoré sú to ciele a ako dokáže v tomto smere pomôcť práve zálohový systém?
Ciele sú primárne stanovené Európskou úniou, konrkétne v smernici „single used plastics“ (pozn. SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie), ktorá sa premietla aj do našej národnej legislatívy.
V skratke hovorí o tom, že do roku 2025 sú povinní výrobcovia dodržať pomer minimálne 25 percent recyklovaného materiálu vo svojich obaloch a následne do roku 2030 zvýšiť tento pomer na 30 percent. Čiže toto sú základné legislatívne ciele, ktoré stanovuje Európska únia. Ďalej sú potom ešte ciele v rámci miery zberu, v rámci ktorých sa má Slovensko dostať na úroveň 90 percent zberu nápojových obalov.
A akým spôsobom tomu pomáha práve zálohovanie? Práve vďaka zálohovaniu vieme dosiahnuť tak vysokú mieru zberu. Vďaka zálohovaniu sa výrobcovia budú môcť dostať k materiálom, ktoré potrebujú na splnenie zákonných limitov. Viacerí z nich majú pritom už dnes svoje dobrovoľné ciele nastavené nad rámec tých zákonných, čiže chcú recyklovať ešte vo vyššej miere.
Ak by som to mala povedať v skratke, tak vďaka zálohovaniu sa budú môcť výrobcovia dostať k dostatočnému objemu vyzbieraných fliaš a plechoviek, ktoré sa použijú pri výrobe nových.
Sú na Slovensku dostatočné recyklačné kapacity na spracovanie vyzbieraného materiálu zo zálohového systému?
Áno, podľa analýz, ktoré sme si robili, máme na Slovensku dostatočné recyklačné kapacity pre spracovanie zálohovaných plastových fliaš. Čo sa týka recyklačných kapacít pre spracovanie plechoviek, tam je to zložitejšie.
Také kapacity, aby ich bolo možné využiť priamo na výrobu nových plechoviek, na Slovensku aktuálne nemáme žiadne. Keďže je jedným z primárnych cieľov Správcu podpora obehového hospodárstva, a teda uzatvorenie materiálovej slučky (vyrábať nové plechovky zo starých), recyklačné kapacity na spracovanie plechoviek budeme musieť hľadať v zahraničí.
V čom je zálohový systém výhodnejší ako súčasný triedený zber?
Práve vďaka zálohovaniu vieme dosiahnuť požadovanú vysokú mieru zberu. V žiadnej inej krajine sa štandardne nedarí dosiahnuť 90-percentnú mieru zberu bez zálohovania. A, ako som už spomínala, tak práve toto je jeden z cieľov Európskej únie.
Druhý dôležitý aspekt je, že práve vďaka tomuto systému sa fľaše a plechovky nielen podarí vyzbierať, ale ich aj všetky efektívne zrecyklovať. Materiál vyzbieraný prostredníctvom zálohového systému má aj úplne inú, vyššiu kvalitu, ako ten, ktorý sa vyzbiera, či už cez triedený alebo komunálny zber.
Toto je veľmi podstatná vec, že vieme jedným systémom dosiahnuť dostatočnú mieru zberu a ešte aj omnoho vyššiu kvalitu materiálu, ktorý sa opätovne použije pri výrobe nových nápojových fliaš a plechoviek.
Samozrejme sú rôzne analýzy a dejú sa viaceré diskusie na tému, ako je napríklad dotrieďovanie komunálneho odpadu a triedeného zberu, ale v praxi to nie je preukázané. Dosiahnuť tak vysokú kvalitu vyzbieraného materiálu, ako dosiahneme pri zálohovaní, nie je možné iným spôsob.
Čo sa deje s obalmi po tom, čo ich zákazník vráti v obchode?
Závisí to od spôsobu odberu, ktorý si dané odberné miesto zvolilo. Plne automatizované odberné miesta, ktorých je aktuálne prevažná väčšina, sú vybavené zálohomatom, teda automatom na odber zálohovaných obalov.
Tu je cesta taká, že automat skontroluje, či ide o obal zapojený do systému a je oprávnený zaň vyplatiť záloh. Následne zálohomaty roztriedia obaly materiálovo, to znamená zvlášť umiestňujú fľaše, zvlášť plechovky. Následne automat zabezpečí stlačenie obalov. Obchodník potom odovzdáva obaly nášmu prepravcovi, ktorý zabezpečí ich zvoz do jedného z našich medziskladov.
Medzisklady majú hlavný význam v tom, aby sme vedeli zabezpečiť efektívnu logistiku obalov a minimalizovali prepravu vzduchu. Takže tam sa obaly zlisujú v priemyselných lisoch, aby bola ich následná preprava čo najefektívnejšia a najekologickejšia.
V kamiónoch sa potom prevezú do nášho triediaceho centra, kde sú roztriedené podľa materiálov a farieb. Takto vytriedené sa opätovne zlisujú a odchádzajú na ďalšie spracovanie recyklátorom. V našom triediacom centre obaly prechádzajú akousi prípravnou fázou pred samotnou recykláciou a ich následným použitím pri výrobe nových fliaš a plechoviek.
Je 15 centov dostatočne motivačná záloha? Nebolo by euro či dve motivujúcejšie?
Túto otázku sme si kládli od začiatku, odkedy sme zálohový systém začali budovať. Pripravovali sme si na to aj viaceré analýzy a spotrebiteľské prieskumy. Na jednej strane je záloha silným motivačným faktorom pre spotrebiteľa. Na druhej strane si ale treba uvedomiť, že záloha môže byť nastavená len do takej výšky, aby nespôsobila zmenu spotrebiteľského správania, to znamená, aby ľudia kvôli zálohovaniu neprestali niektoré výrobky kupovať.
Napríklad si predstavte neochutenú vodu v akcii – ak by bola záloha vyššia ako 15 centov, mohlo by sa stať, že bude jej hodnota vyššia ako cena samotného nápoja, a toto nie je podľa nás správne.
Sú samozrejme krajiny, kde je záloha nastavená na vyššej úrovni (napríklad 25 centov) ako na Slovensku, ale tam je vo väčšine prípadov vyššia kúpyschopnosť obyvateľstva a veľakrát aj vyššie ceny nápojov.
Ak sa zákazník stretne s tým, že zálohomat neberie obal, ktorý by mal zobrať, kto je za to zodpovedný – správca, obchodník, výrobca zálohomatu?
Zodpovednosť sa určuje podľa toho, čo je primárny problém. V prvom rade, ak zákazník niečo také zistí, mal by sa obrátiť na samotného obchodníka, on je pre neho prvotný kontakt. Obchodník následne kontaktuje dodávateľa zálohomatu, ktorý mu preverí, prečo automat daný obal nezobral.
Ak je tento obal zaradený v databáze – to znamená, že je registrovaný u správcu, zálohomat by ho mal akceptovať. Štandardne by sa nemalo stať, že automat takýto obal nezoberie. Samozrejme, občas sa môžu objaviť drobné technické problémy, alebo, keď je niektorý obal ťažšie čitateľný, tak automat ho nemusí načítať na prvý raz.
Vo všeobecnosti platí, že ak je obal v databáze, tak je to problém s automatom a vyrieši si to obchodník so svojím dodávateľom. Ak sa stane, že uvedený obal nie je v databáze, potom dodávateľ automatu kontaktuje nás ako správcu a my zisťujeme, z ktorého dôvodu nie je obal akceptovaný. Môže sa napríklad stať, aj keď by sa to diať nemalo, že sa obal dostal do predaja skôr, ako prebehol celý proces registrácie u správcu.
- Kto je Správca zálohového systému
- Je to nezisková organizácia, ktorú vytvorilo konzorcium štyroch subjektov: Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na Slovensku, Slovenské združenie výrobcov piva a sladu, Slovenská aliancia moderného obchodu a Zväz obchodu Slovenskej republiky. Tie zastupujú povinné osoby zo zákona o zálohovaní, a to výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd, výrobcov piva a zástupcov veľkoobchodu a maloobchodu. Ich členovia spoločne uvádzajú na trh takmer 80 percent všetkých zálohovaných obalov a zastupujú viac ako tri tisícky obchodných prevádzok.
Koľko zamestnancov má správca dnes a koľko očakávate potom, čo zálohovanie nabehne na sto percent?
Aktuálne máme približne 44 zamestnancov, v tom cieľovom stave očakávame, že budeme mať do 60 zamestnancov. Nárast súvisí s tým, ako prídu vyššie objemy odberu a budeme potrebovať v našom triediacim centre pracovať na viaceré smeny. Dnes ideme na jednosmennú prevádzku, na aktuálne objemy to postačuje.
Darí sa vám zohnať ľudí do výroby? Predsalen ste v priemyselnej zóne na Považí, kde je pomerne silná konkurencia zamestnávateľov.
Je tam naozaj záujem o zamestnancov. Ešte o to viac, že my sa snažíme nájsť kolegov do tímu, aby u nás ostali dlhodobo a neboli to skokani, ktorí nám za krátko odídu do nejakej inej firmy. Ale na to, že sme doteraz obsadzovali len jednosmennú prevádzku, to celkom išlo. Veľmi nám pomohol aj miestny úrad práce, za čo sme im vďační. To hlavné hľadanie výrobných zamestnancov nás ale bude čakať v najbližších mesiacoch.
Tento článok označený We know how vznikol v spolupráci s komerčným partnerom. Redakcia nie je jeho autorom, ale obsah článku považuje za prínosný pre čitateľa.
