Skresávanie nákladov a prepúšťanie zamestnancov čaká v roku, keď má zadunieť kríza 2.0, mnohé podniky. Banky v čase, keď zažijú spomalenie rastu úverov a zrejme aj ich zhoršenie, budú musieť navyše odvádzať novú daň. Okrem toho im stúpnu nároky na vlastné zdroje. Práve keď sa pustili do tvrdšej cenovej konkurencie aj v retaili, budú hľadať spôsoby, ako klientovi predať aj to, čo nechce. A vyťažiť z malého slovenského trhu maximum. Keďže zahraniční akcionári viacerých tunajších bánk budú musieť dopĺňať kapitál, výnosné dcéry budú tlačiť k tomu, aby zarábali čo najviac.
Nové povinnosti
Povinná európska rekapitalizácia nebude pre slovenské banky znamenať veľké nároky. Dexia banke Slovensko, ktorá sa budúci rok odstrihne od problematického mena zúboženej francúzsko-belgickej banky, nový akcionár podporu vyslovil. Plnenie povinností týkajúcich sa vlastných zdrojov bude zaujímavé sledovať v Poštovej banke, ktorá by mala ošetriť portfólio gréckych dlhopisov. Riešenie väčšej časti toxických bondov „finančnými nástrojmi zabezpečenia“ s podpisom vlastníka Maria Hoffmanna je prinajmenšom neštandardné. Audítor ho zrejme odobrí, národná banka prikáže nanajvýš zamykanie budúcich ziskov v banke. Ako sa postaví k rizikovému váženiu týchto bondov pri výpočte potreby vlastného kapitálu, je otázne.
Poštová banka zamestná centrálnych bankárov aj inak. Budúci rok budú opäť posudzovať, či do slovenskej banky pustia skupinu J&T. Začiatkom milénia ju nepustili ani do dataroomu bývalej Banky Slovakia (aktuálne Privatbanka vlastnená Pentou). Je možné, že okrem J&T sa bude do akcionárskej štruktúry Poštovej banky chcieť zaradiť aj ďalší partner. Neprekvapila by napríklad skupina PPF najbohatšieho Čecha Petra Kellnera, ktorá má s J&T spoločné aktivity v priemysle.
Väčší hlavybôľ než z rekapitalizácie budú mať banky z bankovej dane. Finančné domy zamerané na podnikovú klientelu budú mať náklad, ktorý si nechajú zaplatiť z retailových peňaženiek. Korporáti by pri horších vkladových podmienkach mohli likviditu poľahky presunúť do inej eurovej krajiny, ktorá daňou zaťažená nie je.
V úverovaní by banky s vyššími cenami už vôbec neuspeli. Po prerátaní dosahu dane môže sa najmä v malých korporátnych pobočkách zahraničných bánk vynoriť otázka, či chcú na Slovensku naozaj pôsobiť. Zahraničné banky budú beztak kresať náklady, nevýhodné predajné miesta môžu zrušiť. Práve menšie korporátne banky pritom konkurenciu vedúcu k nižším cenám zostrovali.
Konsolidácia
Budúci rok prinesie ďalšiu vlnu konsolidácie bankového sektora. Zahraničné matky budú prísnejšie posudzovať, či sa im oplatí zostať v krajine, ktorá síce má z dlhodobého hľadiska rastový potenciál, no viac než inokedy bude pre ne dôležitý okamžitý cash z predaja. Veľa kapitálu bude potrebovať talianska UniCredit Bank. Hoci sa v médiách špekuluje skôr o predaji poľskej a tureckej dcéry, nie je vylúčené, že potenciálny investor prejaví širší záujem. A obzrie sa po viacerých krajinách strednej Európy. Napríklad ruské banky sa netaja tým, že chcú široko preniknúť do tohto regiónu.
Ostatným potvrdením je kúpa siete Volksbank International ruskou Sberbank. Na viacerých trhoch, kde mala Volksbank len malý podiel, môžu mať Rusi tendenciu podrásť ďalšou akvizíciou. V SR by to malo zmysel aj pre Sberbank. Keby dala na stôl správnu ponuku, najskôr by nenechala chladnou ani UniCredit. Či OTP Banku, ktorá síce slovenskú dcéru oficiálne nepredáva, no s jej výsledkami spokojná byť veľmi nemôže. A hoci belgická KBC nepotrebuje rekapitalizovať, predaj českej alebo slovenskej ČSOB by nemusel byť úplným prekvapením. V súvislosti s týmito menami sa šepká o rôznych záujemcoch už dlhšie.
Opatrnejšie úvery
I keď slovenské banky na rozdiel od mnohých západných nie sú závislé od financovania na trhu a majú na aktívne obchody dosť primárnych vkladov, v úverovaní pustia nohu z plynu. V prípade podnikov bude dôvodom predovšetkým absencia dopytu. Podniky nebudú robiť investície v čase, keď bude ťažké nájsť odbyt v stagnujúcej ekonomike.
Dopyt poľaví aj u obyvateľstva. V hypotékach ešte bude záujem skresľovať splácanie starých úverov. Nová legislatíva umožní bez poplatku odísť v čase refixácie aj tým, ktorí boli v starých zmluvách rukojemníkmi bez možnosti predčasného splácania. No nových klientov ochotných zadlžiť sa na dlhý čas bude pomenej. Už v druhej polovici tohto roka banky pocítili menší záujem.
Článok vyšiel v ročenke Slovensko a svet 2012, ktorá bola súčasťou TRENDU č. 48.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Ilustračné foto na titulke - Profimedia
