Bankovníctvo je biznis s dôverou. Sporitelia majú bankárom veriť, že ich starostlivo zbierané úspory ochránia a o nejaké drobné i zveľadia. Dlžníci zasa očakávajú, že im banky požičajú za rozumných podmienok. A banky dúfajú, že im toto sprostredkovanie vynesie slušný zisk.
Tento zjednodušený pohľad na finančný sektor sa v uplynulom desaťročí skomplikoval. Bonmoty populárne vo finančníckych kruhoch hovoria o tom, ako sa predávali produkty, ktorým nerozumeli ani šéfovia bánk. Klienti ich kupovali, istý čas im vynášali slušné zisky pri riziku, ktoré si vtedy ani neuvedomovali.
Lenže tie časy sú fuč. Fráza o bankovníctve ako biznise s dôverou dostala (nielen) v Európe riadne na frak. Nateraz z nej možno vynechať slovo dôvera. No keď je tá preč, je možný ešte biznis?
Politici na ťahu
Súčasnosť ukazuje, že áno, hoci veľmi ťažko. Banky sú pre chod ekonomík nevyhnutné a klienti, firemní či retailoví, s nimi biznis robia, hoci často so zaťatými zubami.
Budúci rok bude rozhodujúca otázka, či sa bankárom podarí dôveru aspoň čiastočne obnoviť. Bude to mimoriadne ťažké. Musia si poradiť s neporiadkom vo vlastných bilanciách (dlhopisy Grécka a ďalších problémových štátov), s návratom recesie do eurozóny, s poklesom ratingových známok. A hlavne s tlakmi často nečitateľných politikov, ktorí v snahe ako-tak upokojiť podráždené finančné trhy robia nepredvídateľné kroky.
Politici budú tlačiť bankárov k tomu, aby sa „dobrovoľne“ podieľali na škrte problémových dlhov. A pokiaľ možno, aby sa sami vyrovnali s výpadkami v plnení prísnejších kapitálových požiadaviek. A aby napriek tomu príliš nebrzdili úverovanie, čo by spomalilo oživenie neduživého ekonomického rastu.
Východ na ťahu
Európski politici prichystali bankám plán na zvyšovanie kapitálu. Do polovice budúceho roka budú musieť nazhŕňať podstatne viac kvalitného kapitálu, než majú k dispozícii. Cena za to, že (možno) získajú viac dôvery, je vyše 100 miliárd eur. Toľko chýba najväčším z nich.
Pripravené kapitálové vankúše im majú pomôcť lepšie prežiť nasledujúce turbulentné obdobie. No viacerým známym menám sa to podariť nemusí. Zohnať narýchlo miliardy eur – predajom aktív či vydávaním nových akcií – vytvorí na trhu previs ponuky. To je dobré pre protistrany, ktoré sa môžu chystať na lacné európske nákupy. A vôbec nemusí platiť, že nakúpia aktíva, o ktoré predávajúca banka v núdzi nemá momentálne záujem. Pojem konsolidácia sektora nadobudne budúci rok veľmi konkrétne kontúry. Kresliť ich môžu japonskí, čínski či ruskí kupujúci.
Banky sa tak ocitnú pod rastúcim tlakom, ktorý budú viaceré riešiť drastickými škrtmi. Ukazuje to už prípad talianskej UniCredit, ktorej chýba v kapitálovej výbave vyše sedem miliárd eur. To, čo jej tamojšie konkurentky robili už pred rokom, teda získavanie kapitálu upisovaním nových akcií, musí najväčšia talianska banka robiť teraz pod tlakom nepriaznivých okolností. Ohlásila i rozsiahle prepúšťanie a zbavuje sa viacerých stredoeurópskych dcér. Tento recept si z donútenia osvoja ďalšie veľké európske skupiny.
Kto bude dôležitý
Nie je vylúčené, že zakročiť budú musieť i domovské štáty. Hlavne francúzske banky boli veľmi aktívne v nákupoch gréckych dlhopisov. Budú mať čo robiť, aby si s veľkými ťažkosťami od nich očistili bilancie. Práve Francúzi majú v zozname 29 systémovo dôležitých bánk zverejnenom začiatkom novembra z krajín eurozóny najpočetnejšie zastúpenie.
Netreba pripomínať, že „systémovo dôležité“ sa prekladá ako „príliš veľké, aby padli“ alebo ako „najnebezpečnejšie“ bankové giganty. Ich zoznam sa bude každoročne revidovať, a tak tie, ktoré nebudú chcieť od roku 2016 plniť ešte prísnejšie kapitálové požiadavky, budú o svojej bezpečnosti musieť presvedčiť regulátorov v Európe alebo v zámorí. Len máloktorej z nich sa to v budúcom hektickom roku podarí.
Článok vyšiel v ročenke Slovensko a svet 2012, ktorá bola súčasťou TRENDU č. 48.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Ilustračné foto na titulke - Flickr.com
Foto - Profimedia.cz
