Finančné údaje významných bánk strednej Európy za rok 2007 naznačujú ďalšie rekordy. Všetky banky spomedzi Top 25 zvýšili svoje celkové aktíva a zisky. Iný obraz však vyplýva z rozhovorov s kľúčovými klientmi, z médií alebo od samotných vrcholových manažérov bánk.

Rozhovory za zavretými dverami zasadačiek bankových rád sa skôr krútia okolo „strategických previerok“, „určovania priorít“ a „kľúčových trhov“ namiesto spokojných prezentácií výsledkov uplynulého roka. Vrcholoví bankári si uvedomujú, že sme v období, keď výsledky za minulé roky vôbec nenaznačujú, aká bude situácia v nasledujúcich mesiacoch. Ikonické slová posledného obdobia rastu ostali zabudnuté a fráza „likvidita je kráľom“ sa vrátila do žargónu bankového sektora.

Hoci žiadna z týchto bánk nebola vystavená problematickému trhu USA, niet pochýb, že táto radikálna zmena je priamym dôsledkom americkej krízy, ktorej následky sa prejavujú po celom svete, zasahujúc aj stredoeurópske banky. Existujú minimálne tri rozličné dimenzie tohto vplyvu.

Najpriamejšou dimenziou je náhle zmiznutie neobmedzených a lacných finančných prostriedkov, ktoré stimulovali agresívny boom poskytovania úverov v strednej Európe počas uplynulých niekoľko rokov. Dokonca ešte pred rokom mali miestne dcérske spoločnosti zahraničných nadnárodných bánk neobmedzený prístup k finančným prostriedkom za veľmi nízke ceny.

Dnes materské spoločnosti čelia čoraz väčším problémom pri získavaní finančných prostriedkov, nakoľko globálny finančný zmätok má za následok zvyšujúce sa náklady. Tieto zvýšené náklady sa presúvajú na miestne dcérske spoločnosti, ktoré sa musia usilovať presunúť ich ďalej – na klientov, aby si zachovali ziskové marže. Vyššia cena finančných prostriedkov však pravdepodobne spomalí rast poskytovania úverov.

Vyššia cena peňazí ovplyvnila aj vklady. V minulosti sa miestne banky nemuseli príliš starať o pritiahnutie vkladov. Sústredili sa na poskytovanie úverových prostriedkov, ktoré rástli podstatne rýchlejším tempom. To malo za následok vznik nezdravých bilančných údajov v niektorých bankách.

Vzhľadom na nedostatok a zvýšenú cenu dlhových finančných prostriedkov sa banky musia usilovať pritiahnuť úspory klientov, nakoľko sú nútené sústrediť sa na vklady. Dôsledkom sú výrazne vyššie úrokové sadzby na vkladoch, ktoré by, spolu s nedostatočnou výkonnosťou akciových trhov, mali viesť k vyššiemu rastu úložiek.

Po druhé, miestne ekonomiky sa začínajú spomaľovať v dôsledku nedostatku úverov. To v konečnom dôsledku ovplyvní rast bankového sektora.

Tretia dimenzia je podstatne menej okamžitá, avšak môže mať najväčší dopad na banky regiónu zo strednodobého hľadiska. Väčšina stredoeurópskych inštitúcií poskytujúcich úvery je vo vlastníctve veľkých medzinárodných bankových skupín, z ktorých niektoré priamo zasiahla nedávna finančná kríza a teraz sú nútené svoje globálne a regionálne stratégie revidovať.

Niektoré globálne banky, ktoré závažne zasiahla hypotekárna kríza, môžu na základe revízie vlastnej stratégie z regiónu úplne odísť. V dôsledku toho je možné, že celé siete stredoeurópskych bánk sa môžu stať v nadchádzajúcich rokoch predmetom kúpy. Okrem toho majitelia lokálne vlastnených menších bánk v niektorých krajinách už majú problémy so získavaním dodatočných finančných prostriedkov a sú nútení tieto banky predávať.

Tieto dva javy urýchlia konsolidáciu bankového sektora, ktorý bol ešte pred rokom trhom predajcov. Apetít zahraničných bánk po akvizíciách zvýšil ceny bankových aktív na neudržateľnú úroveň rovnajúcu sa štvor- až šesťnásobku hodnoty vlastného imania.

Počas uplynulých dvanástich mesiacov sa však situácia zmenila a trh predajcov sa zmenil na trh kupujúcich, čím vytvoril príležitosť pre nových hráčov. Títo nováčikovia sú najmä stredne veľké banky zo západnej Európy, na ktoré hypotekárna kríza nemala žiadny, alebo len minimálny dopad a ktoré majú silnú základňu vkladov.

Finančné výsledky za tento rok budú týmto vývojom ovplyvnené, keďže dynamika rastu sa spomaľuje a udržanie si ziskových marží je čoraz ťažšie. Tie však zohľadnia len prvotné výsledky nadchádzajúcich zmien, napríklad predaj poisťovacieho biznisu OTP a Erste Bank. Tieto zmeny sa dostanú na národnú a regionálnu úroveň až po určitom čase, a ich odzrkadlenie môžeme očakávať až v údajoch za rok 2009.

Zároveň očakávame pomalší rast na stredoeurópskych trhoch, najmä v oblasti poskytovania úverov, zdravšie pomery úverov k vkladom, vyššiu cenu finančných prostriedkov, ako aj stále sa znižujúce marže a rastúci tlak na prevádzkové náklady prostredníctvom zvyšovania efektívnosti. To bude mať pravdepodobne za následok pomalší rast ziskov v bankovom sektore.

Celkové zloženie Top 20 bánk v strednej Európe sa oproti predchádzajúcemu roku veľmi nezmenilo. Poľské banky stále dominujú. Hoci sa ich počet znížil zo sedem na šesť, je to vďaka fúzii medzi Bank Pekao a BPH.

Do Top 20 sú stále zaradené štyri české a štyri maďarské banky, v dôsledku väčšej relatívnej veľkosti ich trhov. V Top 3 sa však udiali významné zmeny. OTP stratila prvenstvo z roku 2006 a posunula sa až na tretie miesto, keď najväčšia česká banka ČSOB vykázala v roku 2007 vyšší rast a poľská Bank Pekao zavŕšila fúziu s Bank BPH.

Čo sa týka rastu aktív, spomedzi Top 20 bánk bola najrýchlejšie rastúcim poskytovateľom úverov v eurách BRE Bank (pričom sa nezohľadnila Bank Pekao, ktorej údaje ovplyvnila jej fúzia s Bank BPH). Na rast poľských bánk malo čiastočný vplyv aj výrazné zhodnotenie zlotého oproti euru počas roka.

Pri vyjadrení v miestnej mene, najviac poskočili rumunské banky BRD a BCR, vďaka čomu sa postupne posúvajú smerom nahor. Aj estónska Hansapank mala mimoriadne dobrý rok, dosiahla viac ako 30-percentný rast aktív.

Z hľadiska zisku je na čele rebríčka stále OTP, hoci priepasť medzi OTP a bankou číslo dva, PKO BP, sa výrazne zmenšila. Čo sa týka návratnosti aktív, OTP stratila tento rok vedúce postavenie, keďže ju predbehli dve poľské banky - PKO BP a BZ-WBK.

Autor je partner, finančné poradenstvo, Deloitte Central Europe.