Po skúsenosti blízkej smrti dýchajú najväčšie západné banky už ľahšie. Život tých, čo svetovú finančnú krízu prežili, je dobrý – hlavne pre tých, ktorí unikli vlastníckemu vstupu štátu. A to sa v roku 2010 ešte zlepší – napriek tvrdšej regulácii a rastu potrebnej konkurencie.
V roku 2010 budeme svedkami vzniku bankovej superligy pozostávajúcej zo spoločností Goldman Sachs, J.P. Morgan Chase a Deutsche Bank. Každá z týchto bánk bude mať potrebnú likviditu i apetít po dominancii na kapitálových trhoch. Týchto titánov, príliš veľkých na to, aby ich nejaká vláda nechala skrachovať, doplní Barclays. Tá bola dlho vnímaná ako adept na problémy, dnes je však zrelá na návrat medzi najlepších.
Barclays bude žať úspech z dvoch riskantných počinov, ktoré urobila v čase najhlbšej krízy: z nákupu amerických operácií Lehman Brothers (kiežby bola Barclays kúpila aj ázijské pobočky) a rozhodnutia odmietnuť štátnu pomoc kvôli súkromným investorom, hlavne z Perzského zálivu. Nezávislá Barclays hnaná svojím investičným bankovníctvom si zabezpečí miesto v bankovej superlige napriek svojim slabinám ako úverovému vystaveniu krehkej britskej ekonomike.
Napriek tomu sa život superligistom stvrdí. V roku 2009 vedúce banky zarábali ľahké zisky (a pekné bonusy) nákupom a predajom vládnych dlhopisov pod vlajkou kvantitatívneho uvoľňovania a iných stimulov. V roku 2010 už tieto obchody spolu s koncom expanzívnej monetárnej politiky vymiznú. Regulácia sa zostrí pomocou vyšších požiadaviek na kapitálové rezervy. Do investičného bankovníctva sa tiež vráti súťaž, najmä o talenty.
Po dvoch rokoch rekonvalescencie sa zranení (Bank of America/Merrill Lynch, Citigroup a UBS) pomaly spamätajú. Väčšinu roka 2009 strávili mimo hlavného diania, keďže regulátori im vyčítali nedostatočnú kapitálovú primeranosť a toxické aktíva. V roku 2010 sa im otvorí herné pole, keď sa pomaly oživí úverovanie a investičné banky opustia pohotovostné záchranné systémy.
Návrat kvázi normality bude výzvou pre korporátnych brokerov a menšie investičné banky ako Jefferies a londýnsku Evolution. V rokoch 2008 – 2009 ich rast (a personál) sa svižne zvyšoval pri vypĺňaní medzery po väčších hráčoch. V roku 2010 sa konkurencia v úverovaní zintenzívni. „Niekoho to bude bolieť,“ predpovedá jeden z riaditeľov z londýnskej City. „Je to hra veľkých chlapcov.“
Normalizácia však nebude znamenať návrat vysokej miery využívania finančných pák (leverage) typickej pre úverovú bublinu. Dni ľahkých koristí pre hedžové fondy a ich sponzorské banky, ktoré poistenie úverových derivátov a iné exotické úverové nástroje obchodovali, sú preč. Pákové obchodovanie sa však vráti a sekuritizácia trhu bude pre biznis otvorená – aj keď vo forme o niečo triezvejšej. To zmení finančníctvo viacerými spôsobmi.
Prvý bude pre menej pákových obchodov a prísnejšie úverovanie znamenať koniec modelu private equity, ako sme ho poznali v posledných dvadsiatich rokoch. To dokumentovalo prevzatie RJR Nabisco KKR, ktorá tento potravinársky a tabakový konglomerát zosekala a predala. Private equity sa vrátia k starším modelom dlhodobého financovania malých a stredných podnikov, ako ukázali 3i a Alchemy Capital (už bez charizmatického Jona Moultona).
Po druhé, veľkí private equity hráči ako Blackstone, KKR a Carlyle, aj keď krvácali, budú pokračovať v pákových obchodoch, ak budú mať dostatočný kapitál. Tí, čo budú kapitál potrebovať, to budú mať stále ťažké, aj keď sa úverový trh rozbehne. Počas toho sa do priestoru private equity budú tlačiť likvidné hedžové fondy ako Citadel.
Tretie očakávanie súvisí s privátnymi wealth manažérmi, ktorí porastú na úkor supermarketových bánk. Tie klientom ponúkajú málo výnosné fondy (láskavosť Bernarda Madoffa) a dlhopisy AIG. Tento posun ponúkne možnosti pre privátne švajčiarske banky (napriek snahám o zníženie ich diskrétnosti), etablované rodiny ako Flemingovci a dokonca aj pre hedžové fondy ako napríklad GLG, ak dokážu lepšie manažovať svoje peniaze.
Riziko sa bude v roku 2010 znovu prehodnocovať. Jedným z dôsledkov finančnej krízy bolo aj raketové znovunaštartovanie trhu s korporátnymi dlhopismi ako pomoci lepšieho financovania firiem. Dopyt po „znížení rizika“ naberie na sile s väčším dôrazom na klíringové mechanizmy, nezávislé ohodnocovanie a istotou boja proti chuligánskym obchodníkom.
A tu prichádzame k horko-sladkej irónii. Aj keď regulátori (a investori ako Warren Buffett) strávili posledné roky obavami týkajúcimi sa derivátov ako „finančných zbraní hromadného ničenia“, budú musieť prijať fakt, že tieto hedžové nástroje tu s nami zostanú aj v budúcnosti.
Vlády budú hedžovať proti inflácii, ktorá zostáva rizikom po rozpočtovej a menovej expanzii ako boja proti kríze. Dôchodkové fondy budú hedžovať proti dĺžke života, čo je pri plánovaní pre starnúce populácie čoraz dôležitejšie.
Návrat k normálu v roku 2010? Nie celkom. Skôr pôjde o návrat k dôkladnému manažmentu rizika.
Autor je šéfredaktor Financial Times.
Článok je prevzatý z ročenky SLOVENSKO A SVET V ROKU 2010, ktorá vyšla ako príloha TRENDU č. 50-51. V predaji do 6. januára 2010.
Foto na titulke - Flickr.com , ilustrácia - Profimedia.cz
