Bankárom nastali na Slovensku ťažké časy. Po období hojnosti sa tento rok stretlo niekoľko faktorov, ktoré ich nútia pozerať sa na svet cez skromnejšie a opatrnejšie okuliare. Celý sektor zaznamenal takmer polovičný prepad ziskov. V Českej republike to bolo napríklad osem percent. Dôvodov na slovenské spomalenie bolo viacero, deliť by sa dali na eurové a neeurové.
Nie je zisk ako zisk
Väčšina bankárov nebude spomínať na rok po eure s nadšením. Okrem novej meny sa doň priplietli aj dosahy krízy a bankári sa museli pripravovať na horšie časy. Niektoré banky si počínali v ziskovosti horšie, iné lepšie.
Napríklad VÚB banka a Tatra banka vykázali takmer štvrtinový prepad zisku. V porovnaní so sektorom je to podpriemerné zníženie. No Tatra banke výrazne zlepšil výsledok júnový predaj regionálneho kartového procesingového centra jej materskej spoločnosti. Predajná cena dosiahla 11,5 milióna eur, čo bola takmer štvrtina čistého zisku Tatra banky. Pri odpočítaní výnosov z predaja dcéry by dosiahla zisk približne na úrovni Slovenskej sporiteľne. Tej klesol o 56 percent. „Hospodárske výsledky Slovenskej sporiteľne sú odrazom celosvetového vývoja ekonomiky a finančného sektora. Podpísali sa pod ne najmä nižšie výnosy z kurzových transakcií v súvislosti so zavedením eura a tiež nárast rizikových nákladov,“ zhodnotil podpredseda predstavenstva Slovenskej sporiteľne Štefan Máj. Tieto faktory ovplyvnili, samozrejme, všetky banky.
Menším hráčom sa darilo ešte horšie. V rámci veľkej päťky zaznamenala najväčší prepad ČSOB banka. Spoločnosti, ktorá od minulého roka fúzuje s Istrobankou, klesol čistý zisk o 90 percent na tri milióny eur. Banku poznačil predovšetkým pokles zisku z finančných operácií v dôsledku prijatia eura. No pod prevádzkový hospodársky výsledok sa podpísalo negatívne aj precenenie finančných derivátov.
Lepší hospodársky výsledok ako jej najväčší konkurent zaznamenala UniCredit Bank, ktorej sa podarilo dosiahnuť dvojciferný zisk. Prekvapujúco dobre sa darilo aj Poštovej banke. Tá sa vymanila spod negatívnych správ sektora a zisk zvýšila trojnásobne, na 10,5 milióna eur. Ďalšia malá banka – Dexia banka Slovensko zaznamenala len symbolický kladný výsledok – dvetisíc eur. V banke sa zmenilo vedenie po minuloročných problémových obchodoch na devízových trhoch. Stratu z obchodovania vykryla materská skupina. Oslabenie týchto aktivít vidieť aj na prepade zisku banky z finančných operácií na minimum. Vlani k polroku predstavoval ešte takmer 2,6 milióna eur.
Ďalší finančný dom, ktorý prešiel personálnymi aj organizačnými zmenami, sa zasa prepadol do straty. OTP Banka sa od neúspešného predaja zamerala viac na retail, upustila od veľkej časti svojho korporátneho biznisu. Problémy v banke vyústili do takmer 1,9-miliónovej straty. Viac než dvojnásobne vyššie červené číslo si pripísala za polrok mBank, pobočka poľskej BRE Bank. Tá nemala na programe prísť do čiernych čísel skôr ako po piatich rokoch pôsobenia na trhu, teda v roku 2012. Polročný výsledok je vraj podľa očakávaní ešte pozitívny, najviac ho ovplyvnili vstupné náklady na nových klientov. „Zúročenie investície je dlhodobejšie, keďže mBank poskytuje väčšinu svojich bankových služieb za nulové poplatky,“ vysvetľuje hovorca banky Marek Michlík.
Výpadok eura
Banky zarobia na zavedení eura najviac. Tento mýtus podporoval vo verejnosti aj premiér Robert Fico, keď chcel dosiahnuť spoluprácu bankového kapitálu na zámeroch vlády. No bankové domy v skutočnosti za novú menu zaplatili draho. Náklady na konverziu novej meny pritom neboli pre ne zrejme najboľavejšou položkou. A to sa vyšplhali v niektorých bankách celkovo do desiatok miliónov eur. Ešte výraznejší bol výpadok výnosov bánk.
Vstup Slovenska do Európskej menovej únie sa prejavil v zosune príjmov z kurzových operácií, v strate výnosov z poplatkov za zahraničné platby a aj na výnosoch z úrokov.
No najväčší výpadok sa už dlho očakával z menových obchodov. Vlani zarobil celý bankový sektor do konca júna na devízových operáciách vyše 265 miliónov eur. V prvej polovici tohto roka to podľa údajov Národnej banky Slovenska bolo len necelých 43 miliónov eur. Absencia kurzových transakcií, respektíve väčšiny z nich, sa prejavila na čistých výnosoch z finančných operácií mnohých bánk.
Zlepšiť výsledok v tejto položke sa podarilo Poštovej banke. Kým vlani za to isté obdobie skončila pri finančných operáciách v strate, tento polrok si zapísala zisk takmer päť miliónov eur. No podľa banky to neboli devízové operácie, ktoré potiahli banku v tejto položke. Dôvodom bolo precenenie cenných papierov v jej pestrom portfóliu. „V minulom roku sme mali v portfóliu akcie kótované na českej burze. Koncom roka došlo pre krízu k účtovnému zníženiu ich hodnoty, ale od začiatku roka ich trhová hodnota rástla a my sme realizovali zisky,“ vysvetľuje šéf banky Roman Fečík. Z rovnakého dôvodu padla banka vlani do straty. V prvom polroku 2009 už dosiahla piaty najvyšší zisk na trhu. Poštovej banke sa však podarilo zvýšiť úrokové výnosy na základe zvýšenia objemu jej úverového portfólia. Pohľadávky voči klientom sa zvýšili na vyše 770 miliónov eur. Počet klientov o 200-tisíc. „Veľkou mierou k tomu prispela stále sa zlepšujúca spolupráca so Slovenskou poštou,“ vysvetľuje R. Fečík. Tento rok chce zaútočiť na prvú bankovú päťku na trhu. To by znamenalo vytlačiť z pozícií UniCredit Bank či fúzujúcu sa ČSOB banku.
Náklady opatrnosti
Výrazným neeurovým faktorom, ktorý prehovoril do polročných ziskov bánk, bola kríza. Tá spôsobila, že banky zvyšovali oproti minulému roku tvorbu opravných položiek z obavy pred stratou z úverov. Podľa údajov centrálnej banky tvorba opravných položiek bola v celom sektore dvojnásobne vyššia ako pred rokom. Najväčšie finančné domy hovoria, že náklady na riziko im berú veľkú časť zisku. Napríklad VÚB až tretinu. „No naďalej sa nám darí dosahovať stabilné výnosy a byť jednou z najefektívnejších bánk na Slovensku,“ komentuje to Ignacio Jaquotot, generálny riaditeľ VÚB banky. Slovenská dcéra skupiny Intesa Sanpaolo vytvorila v druhom polroku opravné položky a rezervy za takmer 46 miliónov eur. Pred rokom to bolo len 13 miliónov. Celkovo opravné položky na úvery v banke dosahujú necelých 190 miliónov eur. Pomer nákladov k výnosom v banke stúpol v celej skupine o 70 bázických bodov na 47,5 percenta.
Slovenská sporiteľňa tiež viac než zdvojnásobila tvorbu opravných položiek na takmer 56 miliónov eur. Celkové rizikové náklady banky vzrástli medziročne o 168 percent. Najväčšiemu hráčovi na trhu sa pritom napriek ekonomickému vývoju podarilo zvýšiť objem úverov klientom o osem percent. Ku koncu júna tak ich stav dosiahol 5,9 miliardy eur. „Budeme pokračovať v obozretnej obchodnej politike, naším cieľom je udržať pozitívny trend a byť lídrom v poskytovaní úverov obyvateľom a firmám,“ ubezpečuje Š. Máj. Celkový objem opravných položiek tvorí vyše 241 miliónov eur.
Politika tvorby opravných položiek na krytie budúcich strát je v každej banke iná. Závisí od prístupu banky k riziku. Opravnú položku banka vytvorí v prípade, že predpokladá zlyhanie úverov, aby zreálnila ich účtovnú hodnotu. Pri individuálnych opravných položkách banka hodnotí reálnu schopnosť klienta splácať úver. Individuálne sa posudzujú najmä korporátni klienti bánk. Pri skupinových, respektíve portfóliových opravných položkách sa hodnotia úvery podľa modelov bánk a historických údajov bankovej skupiny.
Najmenšie opravné položky v rámci veľkej bankovej trojky má vytvorené Tatra banka – 140 miliónov eur. Celkový objem úverov má pritom menší ako Slovenská sporiteľňa, no vyšší ako VÚB. „Stabilnú kvalitu úverového portfólia Tatra banky potvrdzuje nízky podiel zlyhaných úverov na celkových úveroch, ktorý bol k 30. júnu 2009 na úrovni 2,7 percenta,“ chváli sa banka. Celý bankový sektor hovorí o čísle zlyhaných úverov na úrovni 4,39 percenta. Koncom vlaňajška to bolo číslo mierne pod štyrmi percentami. Podľa analytika TREND Analyses Jána Kovalčíka výsledky naznačujú, že Tatra banka a VÚB dokázali v rokoch úverového boomu zhodnotiť rizikovosť poskytovaných úverov lepšie ako iné veľké banky na Slovensku. „Preto im teraz tvorba opravných položiek ukrajuje menšiu časť ziskov. Spoľahlivo sa to však hodnotiť nedá, polrok je na to príliš krátky čas,“ hovorí.
Okrem tvorby opravných položiek VÚB, Slovenskej sporiteľni a ČSOB skresalo zisky aj rozhodnutie Protimonopolného úradu SR. Do rezerv si zaúčtovali každá približne po troch miliónoch eur ako dôsledok udelenej pokuty za porušenie trhových pravidiel, ktorú majú úradu zaplatiť za kauzu súvisiacu s koordinovaným rušením účtov českej spoločnosti obchodujúcej s devízami Akcenta CZ.
Okrem vlastných problémov musia mnohé banky riešiť aj problémy svojich dcérskych spoločností. V konsolidovaných výsledkoch bánk sa tak odzrkadľujú zvýšené náklady či priamo straty ich dcér. Najproblémovejšie sa tento rok ukazujú lízingové spoločnosti, ktoré sa pre nižšiu platobnú schopnosť svojich klientov prepadajú do strát.
Ilustračné foto - Profimedia.cz
