O krok bližšie k bankovej únii, o krok bližšie k ďalšiemu zdaneniu bánk. Október priniesol posun v oboch záležitostiach. Hoci ktovie, ako to nakoniec bude. Ako všetko v Európe, nič nie je jasné. Na Slovensku už tobôž nie.
Zoberme si čerstvý príklad stretnutia lídrov únie, ktorí dlho do noci debatovali o bankovej únii. Dopadlo to podľa očakávania. Každý si odniesol kus pravdy, ktorú môže prezentovať doma ako víťazstvo. Francúzsky tábor získal sľub, že jednotný bankový dohľad, nad ktorým má mať réžiu Európska centrálna banka (ECB), bude mať pravidlá do konca roka. Nemeckí zástancovia stratégie „radšej pomaly, ale dobre“ si odnášajú dohodu, že dohľad nespustia od začiatku budúceho roka, ako pôvodne plánovali, ale až v jeho priebehu. Kedy? To sa uvidí.
Spor však nie je o tom, kedy sa budú môcť úradníci vo Frankfurte začať vŕtať v bilanciách tisícok bánk. Ide o peniaze, ktoré by problémové banky z periférnych krajín mohli dostať z Európskeho stabilizačného mechanizmu. Kandidáti už teraz stoja v rade. Lenže prudérni Nemci žiadajú najskôr funkčný eurodohľad. Je to pragmatické a pochopiteľné, veď platia do záchranného balíka najviac.
Ak nakoniec prevezme opraty dohľadu ECB, hoci bude spolupracovať s národnými supervízormi, môže z toho profitovať i Slovensko. Jej autorita a neexistencia väzieb na domáce finančné skupiny môžu kvalite tunajšieho finančného biznisu iba prospieť. Hlavne pri ohliadnutí sa po rozpačitých rozhodnutiach slovenských centrálnych bankárov v prípade gréckeho problému Poštovej banky či poistných naťahovačiek s košickým Rapidom.
Nielen bankárov by mal zaujímať ďalší októbrový posun. V prípade dane z finančných transakcií Slovensko uplatnilo princíp „netušíme, ale sme za“. O tejto dani už reč bola v prvej polovici roka. Vtedy ministri financií návrh Európskej komisie na jej plošné zavedenie odmietli. Teraz sa veľké európske krajiny snažia dostať tému opäť na stôl. Slovensko sa k iniciatíve pridalo – hoci úradníci rezortu financií netušia, aké bude mať dôsledky. Bankári vyrátali, že keby sa použil pôvodný zámer komisie, stálo by ich to ročne 50 miliónov eur. A podobnú sumu tiež penzijných či podielových správcov. To už neznie ako „zanedbateľný vplyv“, o ktorom hovorili ledabolo na ministerstve. Ak by aj bola pravda uprostred, stále to znamená podstatné sumy, ktoré finančníci – pochopiteľne – prenesú do cien produktov.
K iniciatíve sa pridalo 11 krajín eurozóny, teda dve tretiny klubu. Slovensko sa nemuselo. Tunajší sektor naozaj netrpel v dôsledku špekulatívnych obchodov, ktoré by mala daň obmedziť. Vláda ho zachraňovať nemusela. Lenže v tom je práve jej čaro. Premiér má možnosť dostať od finančníkov ďalšie peniaze do štátneho rozpočtu (k očakávaným 200 miliónom eur ročne v podobe bankového odvodu) a pritom to zakryť zahmlenými požiadavkami Bruselu.
Komentár vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 42/2012. Téme dane z finančných transakcií sa TREND venoval aj v článku Ako si vystrihnúť náklady.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
