Banka roka 2012: Triumf tradičnosti

Slovenské banky sa mohli po vlaňajšku cítiť tak trochu ako obete schizofrénie. Na jednej strane sa tešili z rekordného zisku a hrdo hlásali návrat na predkrízové úrovne. Ich biznis model založený na tradičnom bankovníctve, v anglosaskom svete označovanom aj ako „bread and butter banking“, slávil v krízových časoch úspech. Chlieb s maslom bol výživnejší než pokusy o vysokú bankovú gastronómiu v podobe rôznych investičných „chuťoviek”, ktoré predvádzali mnohé banky z rozvinutejších častí sveta.

Na druhej strane si uvedomovali, že k rekordu si pomohli hlavne nižšími rizikovými nákladmi než v predchádzajúcom roku. Jasne pochopili i to, že v rekordnom tempe budú len ťažko pokračovať. Brzdí ich nekompromisnosť, s akou sa rozhodol premiér Robert Fico „osladiť“ bankový chlebík – využiť bankové zisky na zlepšenie príjmov štátneho rozpočtu. A tiež fakt, že ekonomika spolu so západnými ťahúňmi (hlavne Nemeckom, na ktoré je Slovensko prepojené pupočnou automotive šnúrou) ukazuje výrazné známky spomalenia. Slabý záujem firiem o úvery je čoraz evidentnejší.

No hovorme o vlaňajšku, keď slovenský bankový svet vyzeral po miernom krízovom oslabení v mimoriadne dobrej kondícii. Keď sa o bankových odvodoch hovorilo iba ako o vzdialených bruselských nápadoch a obyvatelia Slovenska a jeho firmy neukazovali prílišnú striedmosť pri čerpaní nových úverov.

• Pozrite si detailný rebríček Banka roka 2012

Rekordný rok vyniesol na piedestál v hodnotení najúspešnejšej Banky roka najväčší bankový dom Slovenskú sporiteľňu. Do starých dobrých čias sa vrátila nielen skvelou ziskovosťou. Ale i tým, že po roku 2006, keď získala prvýkrát titul Banka roka, túto pozíciu po piatich rokoch obhájila. Veľmi tesným bodovým náskokom odsunula na druhé miesto Všeobecnú úverovú banku (VÚB), ktorá kraľovala rebríčku v uplynulých troch rokoch. Na tretiu pozíciu sa dostala Prvá stavebná sporiteľňa, najväčšia finančná inštitúcia tohto druhu.

Poradie vzišlo z mierne pozmenených kritérií. Naďalej platia základné sitá: do rebríčkov sa dostanú iba banky, ktoré sú na trhu minimálne tri roky, v sledovanom období boli ziskové a ony, respektíve ich matky majú investičný rating od niektorej z renomovaných ratingových agentúr. No vzhľadom na to, že bankový biznis je čoraz viac o udržateľnosti než o občasných drahých výskokoch, zaradil TREND do hodnotiaceho modelu ďalšie parametre akcentujúce práve kontrolu rizík.

Naďalej porovnáva zmeny trhových podielov v úveroch i vkladoch, no len za posledný sledovaný rok. Ziskovosť biznisu i jeho efektívnosť sleduje, tak ako v minulých ročníkoch, za predchádzajúce dve obdobia. Do hodnotenia pridal primeranosť vlastných zdrojov – parameter ukazujúci, aká je kapitálová vybavenosť banky v pomere k jej rizikovo váženým aktívam. A tiež pomer opravných položiek k hrubým zlyhaným úverom, takzvané Coverage NPL ratio.

Návrat k tradíciám

Nástup sporiteľne na vyššie priečky TREND avizoval na tomto mieste už vlani. Banka, tradične orientovaná na retail, sa do základného biznisu pustila ešte s väčšou vervou. V predchádzajúcom období skôr zosekávala non-core aktivity. Ďalej zefektívňuje prevádzku. Za minulý rok sa chváli jedným z najnižších pomerov prevádzkových nákladov k výnosom. Štyridsaťpercentná hranica je však stále bližšie pre tradičného šampióna v tomto parametri, vysoko efektívnu VÚB banku.

Po tom, čo sporiteľňa dokázala už predvlani zvýšiť trhový podiel v úverovaní o jedno percento, v ukrajovaní z trhového koláča pokračovala aj vlani. Hoci takto úspešná už nebola pri vkladoch, pomer medzi depozitmi a úvermi je u nej stále veľmi komfortný, v porovnaní s veľkými konkurentkami podpriemerný (úvery tvoria necelých 80 percent vkladov). V bankovom biznise na Slovensku sa pritom zarába hlavne v úveroch, v ktorých má sporiteľňa kam rásť.

V ziskovosti bola už predvlani najlepšia. No vďaka nižším rizikovým nákladom, ktoré vlani tvorila, sa jej rentabilitu kapitálu podarilo dostať ešte vyššie, nad 20 percent. To je číslo, ktoré bolo v uplynulej dekáde pre stredoeurópske dcéry západných bánk bežné, no kríza ho vo väčšine krajín vrátane Slovenska zmazala.

Hrdá dvojka

Je tento výskok udržateľný? Veľmi ťažko. Celý sektor pociťuje bankový odvod, ktorý bankám za prvý polrok 2012 ukrojil z hrubého zisku zhruba 12 percent. Navyše sa stupňuje tlak na znižovanie poplatkov, významný zdroj bankových výnosov. To, samozrejme, ovplyvňuje všetkých na trhu.

V prípade tohtoročného bankového odvodu je dokonca vplyv na niektorých relatívne silnejší. Cíti to aj VÚB, ktorá je veľkosťou aktív trhová dvojka, no jej príspevok ku konsolidácii verejných financií je najvyšší. Jej šéfovia netaja, že aj to je dôvod, prečo pokračujú v ďalšom zefektívňovaní činnosti. K zlepšeniu pomeru nákladov k výnosom vo VÚB vlani prispelo najmä to, ako vedela posunúť výnosovú stranu. Náklady na prevádzku v podstate stagnovali.

VÚB, ktorá rebríčku TRENDU kraľovala uplynulé tri roky, ukazuje, že stále vie byť nielen veľmi efektívna a veľmi zisková, ale aj silne rastúca. Za vlaňajšok ukázala impozantný rast trhového podielu v úveroch i vo vkladoch. Vo financovaní vedela pritom porovnateľne osloviť obyvateľov i firmy. Vo vkladoch zabodovala viac u fyzických osôb než u korporátnej klientely. V návratnosti kapitálu síce jemne poľavila, no oslnila v novej kategórii – krytie zlyhaných úverov opravnými položkami. A je z toho veľmi tesné druhé miesto.

Lišiacky bronz

Odstup tretej Prvej stavebnej sporiteľne (PSS) je o čosi väčší. Jej výsledky nie sú také presvedčivé. Podobne ako jej ďalšie dve konkurentky ukazuje, že úverovanie týchto finančných domov nie je momentálne schopné konkurovať akčným bankám, trhové podiely stráca. O niečo lepšia je situácia vo vkladoch. PSS tu môže profitovať zo štátnej podpory, ktorú si dokáže úspešne už roky obhájiť.

Naposledy sa stavebné sporenie snažila výraznejšie oklieštiť bývalá pravicová vláda. Tá súčasná o tom neuvažuje, stavebných sporiteľní sa škrtanie v rozpočte nedotkne. Najväčšia stavebná sporiteľňa tak spolu s menšími nasledovníčkami môže ďalej využívať hlavnú konkurenčnú výhodu, ktorá sa volá štedrá štátna prémia.

PSS, ktorá sa do rebríčka vracia po dvoch rokoch, vie byť so svojím biznis modelom veľmi efektívna a akcionárom zabezpečiť slušnú návratnosť kapitálu. Hoci v oboch parametroch sa medziročne zhoršila a na prvé dve priečky viac stráca, väčšinu zvyšku konkurencie prekonáva.

Výročná cena TRENDU za mimoriadne podnikateľské výsledky
(TREND’s Annual Prize for Outstanding Business Results)

Banková potrava

Hoci pohľad na zvyšok rebríčka ukazuje i pády, celkovo slovenský bankový sektor prešiel krízou relatívne ľahko. I vďaka spomínanému tradičnému spôsobu bankovníctva založenému na tom, že úvery sú dostatočne podložené získanými vkladmi. Hoci i on si prešiel svojou „gréckou drámou“, ktorej dôsledkom je, že Poštová banka, jedna zo stredne veľkých, ale veľmi dravých bánk, mení kľúčového akcionára.

Kapitálová primeranosť sektora prevýšila vlani 13 percent, z čoho väčšinu tvorí najkvalitnejší kapitál Tier 1. Už teraz tak bankové domy spĺňajú požiadavky podľa tretích Bazilejských dohôd. K tomu Národná banka Slovenska vypočítala, že vlaňajšou ziskovosťou vyjadrenou ukazovateľom ROE sa sektor s 15 percentami (vážený priemer) dostal nad úroveň roka 2008. Hoci medián (stredná hodnota) je oveľa nižšie – vlaňajšie číslo teda potiahlo pár väčších bánk, väčšina stredných a menších sa nevytiahla.

K výsledku prispel najmä pokračujúci zhruba desatinový rast úverovania. Vytiahli sa hlavne úvery na bývanie pre obyvateľstvo. Firmy sa zadlžovali opatrnejšie, no na rozdiel od predchádzajúcich dvoch rokov korporátne úvery síce jednociferne, ale stúpli.

Kto bude z maslového chleba najsýtejší v budúcoročnom rebríčku, to nepochybne ovplyvní spôsob, akým sa bankári vyrovnajú s extra daňami a regulačnými požiadavkami. No hoci ide o desiatky miliónov eur, bude to mať len čiastočný vplyv. Lebo nakoniec rozhodne hlavne to, ako dobre si budú robiť svoju robotu – ako efektívne a presvedčivé budú pri predaji svojich služieb.

Foto na titulke - Maňo Štrauch