V hodnotení najúspešnejších peňažných ústavov pristúpil TREND tento rok k zásadnému zjednodušeniu hodnotiaceho modelu. Zostali v ňom len ukazovatele, ktoré patria v bankovom biznise k najviac sledovaným a uznávaným.
Po novom teda rozhoduje prevádzková nákladovosť (takzvané cost/income ratio), rentabilita vlastného kapitálu a vývoj trhových podielov na klientskych úveroch a vkladoch. Zostal tak jediný, no zato najlepší indikátor nákladovosti, rovnako jeden indikátor ziskovosti a dva ukazovatele rastu.
Na rozdiel od hodnotenia Firma roka, kde porovnávanie spoločností z rozličných odvetví neumožňuje merať trhové podiely, v bankovom sektore sa to priam ponúka. Už od roku 2002 je preto súčasťou hodnotenia zmena trhových podielov na úveroch a vkladoch. Novinkou je hodnotenie dynamiky za dva uplynulé roky a zvýšenie celkovej váhy ukazovateľov rastu na 40 percent.
Nový model hodnotenia
V aktuálnom hodnotení tak posilnenie či oslabenie pozície banky na úverovom trhu v roku 2006 zavážilo 15 percentami, v roku 2005 piatimi percentami. Rovnako je to s podielom na zdrojoch od klientov. Tu však TREND bankami vykazované údaje na účely hodnotenia upravuje.
Pripočítava aktíva investované klientmi do podielových fondov, ktoré im banky ponúkajú ako alternatívu bankových vkladov. Naopak, odratúva úložky Štátnej pokladnice a vládnej Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity, ktoré svojou cenou i volatilitou pripomínajú skôr medzibankové úložky.
- NEPREHLIADNITE:
- 117345>Ocenenia TREND TOP 2007
- 117339>Firma roka 2007
- 117335>Poisťovňa roka 2007
- 114674>Manažér roka 2007
Už tradične zhruba tretinovú váhu v hodnotiacom modeli má prevádzková nákladovosť. Jej najlepším indikátorom je takzvané cost/income ratio, teda pomer prevádzkových nákladov k prevádzkovým výnosom. Vyjadruje, koľko percent z výnosov banka spotrebuje na svoju prevádzku, a nepriamo aj to, aký priestor jej zostáva na pokrývanie rizík a tvorbu zisku. V novom modeli má tento ukazovateľ 30-percentnú váhu.
Zostávajúcich 30 percent pripadá na rentabilitu vlastného kapitálu. V modeli TRENDU nechýbala od samého začiatku. Ešte nikdy však jej váha nebola taká vysoká. Mala by zastúpiť aj ďalšie, menej vhodné ukazovatele ziskovosti, ktoré z modelu vypadávajú.
Po novom sa nákladovosť či ziskovosť už nehodnotí za viac rokov. TREND nezahŕňa do hodnotenia ani medziročné zmeny rentability či nákladovosti. Hoci sledovať ich je dôležité, paušálne porovnávanie zvýhodňuje banky zlepšujúce sa z veľmi slabých úrovní a naopak diskriminuje tie, ktoré sa z vynikajúcich hodnôt už v podstate nemajú kam zlepšovať.
Banka roka 2007 |
||
výročná cena TRENDU za mimoriadne podnikateľské výsledky |
||
Banka |
Celkové skóre |
|
1. |
Tatra banka, a.s., Bratislava |
16,55 |
2. |
Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava |
14,40 |
3. |
Dexia banka Slovensko, a.s., Žilina |
14,33 |
4. |
Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bratislava |
13,48 |
5. |
Československá obchodná banka, a.s., pobočka zahr. banky |
13,00 |
6. |
HVB Bank Slovakia, a.s., Bratislava3 |
12,23 |
7. |
Citibank (Slovakia), a.s., Bratislava |
11,90 |
8. |
Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava |
11,38 |
9. |
Privatbanka, a.s., Bratislava |
10,13 |
10. |
Poštová banka, a.s., Bratislava |
9,98 |
11. |
Komerční banka Bratislava, a.s., Bratislava |
9,70 |
12. |
Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., Bratislava |
9,50 |
13. |
OTP Banka Slovensko, a.s., Bratislava |
8,08 |
14. |
Ľudová banka, a.s., Bratislava |
7,35 |
15. |
ING Bank N.V., pobočka zahraničnej banky |
7,20 |
16. |
UniBanka, a.s., Bratislava3 |
5,80 |
17. |
Commerzbank AG, pobočka zahraničnej banky |
5,50 |
18. |
Calyon S.A., pobočka zahraničnej banky |
5,40 |
19. |
Istrobanka, a.s., Bratislava |
4,13 |
Do hodnotenia sa kvalifikovalo 19 bánk. Vylúčené boli špecializované štátne peňažné ústavy a banky, ktoré v roku 2006 hospodárili so stratou. Počet bodov za jednotlivé ukazovatele vychádza z poradia - najlepšia banka podľa daného ukazovateľa získava 19 bodov, najhoršia jeden bod. Za najlepšiu sa väčšinou považuje najvyššia hodnota, v prípade pomeru prevádzkových nákladov k prevádzkovým výnosom naopak najnižšia. Výsledné skóre je váženým priemerom bodových ziskov pri jednotlivých hodnotených ukazovateľoch podľa uvedených váh. V hodnotení boli použité individuálne údaje podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo IFRS. |
||
PRAMEŇ: údaje poskytnuté spoločnosťami, zostavila TREND Analyses |
Silný rok lídra
Zlepšený hodnotiaci model síce nezasiahol do poradia na vedúcich pozíciách, ale ďalšie poradie bánk premiešal. Najviac v spodnej, menej úspešnej polovici rebríčka.
Po vlaňajšom ústupe z medailových priečok sa v hodnotení Banka roka 2007 rovno na najvyšší stupienok vyhupla Tatra banka. O pozície na trhu musí síce bojovať tuhšie ako pred rokmi, keď preberala ocenenia ako na bežiacom páse, no zvláda to úspešne. Po slabšom roku 2005, keď zaostala v dynamike úverov a jej trhový podiel klesol, si v roku 2006 opäť polepšila a upevnila pozíciu trhovej dvojky.
Dvojkou je aj na trhu vkladov, kde už predvlani predstihla Všeobecnú úverovú banku (VÚB). Minulý rok jej dokonca odskočila, keď zdvihla svoj trhový podiel už nad 19 percent, a to aj vďaka výrazne lepšej stratégii pri usmerňovaní klientov a správe ich aktív v podielových fondoch.
Včasným uvedením a aktívnym predajom strešných fondov dokázal Tatra Asset Management obmedziť straty podielnikov pri obrate vo vývoji úrokových mier. Zároveň vlani zarobil na poplatkoch od klientov viac ako dokázali dcéry Slovenskej sporiteľne či VÚB.
Toto všetko v roku 2006 pomohlo Tatra banke zvýšiť zisk po zdanení o bezmála štvrtinu a udržať si rentabilitu kapitálu nad 21 percentami. Keďže bodovala aj solídnou prevádzkovou nákladovosťou, svoj už siedmy titul Banka roka získala s veľkým bodovým náskokom.
Po zlate striebro
So striebornou pozíciou sa tentoraz musí uspokojiť minuloročný víťaz – Slovenská sporiteľňa. Za Tatra bankou by skončila druhá – hoci s menším odstupom – aj v prípade, že by hodnotiaci model zostal nezmenený. Sporiteľňa presvedčila dobre zvládanou prevádzkovou nákladovosťou, vynikajúcou ziskovosťou i strhujúcim tempom v úveroch, kde si z trhového koláča ukrajuje čoraz väčší diel.
Aj v roku 2006 však ešte strácala v oblasti vkladov, kde je síce naďalej trhovým lídrom, ale s rýchlo sa zmenšujúcim náskokom. Vlani stratila najmä v správe aktív. A treba povedať, že nie prekvapivo.
Po tom, čo hromadne ponúkala podielové fondy ako výnosnejšiu alternatívu vkladov aj nedostatočne poučeným klientom, musel po páde výnosov zákonite nasledovať odlev peňazí z fondov.
Ešte väčšie sklamanie klientov z dosiahnutých výnosov a výraznejší odsun peňazí z fondov zažila minulý rok VÚB. Prekvapením bol zároveň jej slabý rast v úveroch, znamenajúci oslabenie trhového podielu.
Napriek na uzde držanej prevádzkovej nákladovosti a stále silnej ziskovosti to pre VÚB tentoraz znamenalo pád až na ôsmu priečku hodnotenia Banka roka. Ak by TREND hodnotil banky podľa konsolidovaných výsledkov, VÚB by sa umiestnila o niečo lepšie, no aj tak by za pódiovým triom výrazne zaostala. Výsledky za prvý polrok 2007 však naznačujú, že v budúcoročnom hodnotení môže byť znova vyššie.
Podstatne lepší rok mala vlani Dexia banka Slovensko, ktorá dlhodobo dominuje vo financovaní samospráv. Jej vedenie pochopilo, že aj pre takto vyprofilovanú banku je dôležitý retail, a našlo odvahu i spôsob, ako aj tu svoju pozíciu posilniť. Na jej obchodnej politike a už aj výsledkoch to vidieť. Najmä v raste trhového podielu na vkladoch.
Pomerne vysoko bodovala aj v ďalších ukazovateľoch, a hoci pomer prevádzkových nákladov k výnosom zďaleka nepatrí k najlepším, stačilo to Dexii na tretiu priečku v aktuálnom hodnotení. Toto umiestnenie si zopakovala po piatich rokoch. Ak by sa dokázala podobne ako na vkladoch viac presadiť aj v úveroch, na nasledujúce medailové umiestnenie nemusí čakať ďalších päť rokov.
Autor je hlavný analytik TREND Analyses.
Banka roka - história |
|
(výročná cena TRENDU za mimoriadne podnikateľské výsledky) |
|
Banka roka 2007 |
|
1. |
Tatra banka, a.s., Bratislava |
2. |
Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava |
3. |
Dexia banka Slovensko, a. s., Žilina |
Banka roka 2006 |
|
1. |
Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava |
2. |
ING Bank N.V., pobočka zahr. banky v SR |
3. |
Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava |
Banka roka 2005 |
|
1. |
Tatra banka, a.s., Bratislava |
2. |
Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava |
3. |
HVB Bank Slovakia, a.s., Bratislava |
Banka roka 2004 |
|
1. |
HVB Bank Slovakia, a.s., Bratislava |
2. |
Tatra banka, a.s., Bratislava |
3. |
Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava |
Banka roka 2003 |
|
1. |
HVB Bank Slovakia, a.s., Bratislava |
2. |
Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava |
3. |
Tatra banka, a.s., Bratislava |
Banka roka 2002 |
|
1. |
Tatra banka, a.s., Bratislava |
2. |
Citibank (Slovakia), a.s., Bratislava |
3. |
Prvá komunálna banka, a.s., Žilina |
Banka roka 2001 |
|
1. |
Tatra banka, a.s., Bratislava |
2. |
Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava |
3. |
Československá obchodná banka, a.s., zahr. pobočka v SR |
Banka roka 2000 |
|
1. |
Tatra banka, a.s., Bratislava |
2. |
Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bratislava |
3. |
Citibank (Slovakia), a.s., Bratislava |
Banka roka 1999 |
|
1. |
Tatra banka, a.s., Bratislava |
2. |
Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bratislava |
3. |
Československá obchodná banka, a.s., zahr. pobočka v SR |
Banka roka 1998 |
|
1. |
Tatra banka, a.s., Bratislava |
2. |
Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bratislava |
3. |
Creditanstalt, a.s., Bratislava |