Lesley Enriquez bola v štvrtom mesiaci tehotenstva. S manželom Arthurom a ročnou dcérkou sa v marci 2010 vracali domov z narodeninovej oslavy, ktorú oslavovali na americkom konzuláte v mexickom Ciudad Juaréz, kde Lesley pracovala. Rodina žila v texaskom meste El Paso, ktoré sa nachádza len pár kilometrov za mexickou hranicou. Domov však rodina nikdy nepricestovala. Na ceste ich zastavili zabijaci z mexického kartelu a ich auto rozstrieľali.

O rok neskôr sa situácia zopakovala. Jaime Zapata a Victor Avila boli špeciálni agenti, ktorí pracovali pre pohraničnú a imigračnú políciu a pravidelne cestovali zo Spojených štátov do hlavného mesta Mexico City. Vo februári 2011 ich obkľúčili dve SUV a mafiáni z Los Zetas kartelu spustili paľbu po tom, ako agenti prehlásili, že sú Američania a diplomati.

V máji 2010 z toho istého mesta Ciudad Juaréz uniesol kartel ženícha Rafaela Moralesa Valencia, jeho brata Jaimeho a strýka Guadalupa Moralesa Arriola. Všetci boli americkými občanmi, ktorí legálne emigrovali do USA. Kartel Sinaloa ich niekoľko dní mučil a potom zabil. Po niekoľkých dňoch ich polícia našla udusených v aute.

Rodiny týchto obetí sa rozhodli, že budú žalovať britskú banku HSBC, ktorá podľa vyšetrovania umožnila v tomto období prať peniaze mexickým kartelom a je nepriamo zodpovedná za vraždy, ktoré drogové kartely spáchali. 

Preprala deväť miliárd dolárov

„Mexické drogové kartely sú teroristi, ktorí sa bežne dopúšťajú násilných trestných činov až po zastrašovanie, násilie a kontrolu civilného obyvateľstva a vlády,“ cituje agentúra Bloomberg právnika Richarda Eliasa, ktorý rodiny bude v súdnom spore v Texase zastupovať.

Obetiam možnosť finančnej kompenzácie umožnil Zákon o boji proti terorizmu z roku 1996, ktorý bol novelizovaný po 11. septembri 2001. Ten umožňuje žiadať peniaze od organizácií, ktoré poskytli materiálnu pomoc teroristom. 

Tým, že banka mala spoluúčasť na tom, že kartelom umožnila nedostatočnou kontrolou prať peniaze, dopustila sa podľa zákona o boji proti terorizme spoluúčasti na terorizme, tvrdí právnik. 

Založenie účtu v mexickej pobočke HSBC nebola žiadna zábavka. Bolo potrebné predložiť množstvo dokumentov, od potvrdenia od zamestnávateľa až po faktúru za telefón. Bankári nedovoľovali vložiť v hotovosti na vlastný účet viac ako štyri tisícky dolárov za mesiac. Tieto pravidlá však neplatili pre každého. Mexické drogové kartely počas rokov 2002 až 2009 cez laxné pravidlá kontroly vyprali cez banku najmenej deväť miliárd dolárov z nelegálneho obchodu s narkotikami. 

Centrála banky podľa spisov z vyšetrovania o problémoch dobre vedela, ale neurobila žiadne nápravné opatrenia. V roku 2012 sa k pochybeniam priznala ako prvá banka na svete. S americkým ministerstvom sa preto dobrovoľne dohodla na urovnaní vo výške 1,9 miliardy dolárov, aby vyšetrovanie ďalej neprebiehalo. Okrem toho zaplatila 881 miliónov dolárov ako pokutu za pranie špinavých peňazí. 

Zákon o terorizme

Či pozostalí vysúdia nejaké peniaze, nie je také isté. Americká vláda mexické kartely nikdy neoznačila za teroristov na rozdiel od Revolučných ozbrojených síl Kolumbie, ktoré sú zapojené do obchodu s drogami a únosov ľudí. 

„Zaviazali sme sa k boju proti finančnej trestnej činnosti a prijali prísne opatrenia, ktoré pomôžu udržať zlých klientov mimo globálneho finančného systému,“ povedal hovorca banky Robert Sherman. 

Banka bola napojená aj na špinavé obchody v Iráne, kde podporovala finančné transakcie Hizballáhu a iných militantných skupín. V súčasnosti čelí súdnemu sporu s rodinami amerických vojakov, ktorí v Iraku zahynuli. Rovnako ako v prípade mexických kartelov banka pochybenia odmieta a bude sa na súde brániť.