Baníci nahodia udice

Baníci z prievidzských Hornonitrianskych baní začali minulý týždeň protestovať za vyššie mzdy. Stužkami pripnutými na prešivákoch či trúbením áut pri odchode z práce. Ak nedosiahnu svoje, hrozia zastavením ťažby a hladovkami v podzemí. Či rozhodujúci majitelia baní z ich manažérsko-zamestnaneckej privatizácie požiadavkám vyhovejú, nebolo v čase uzávierky TRENDU jasné. No iný, ešte závažnejší problém baní ich manažéri a zároveň aj vlastníci neprehliadajú..

Uhlie živí firmu čoraz ťažšie. Tak vedenie hľadá náhrady. Aj také, čo sú od fárania na prvý pohľad na míle vzdialené. Pred pár rokmi zažali využívať teplé banské vody a geotermálne vrty objavené pri hĺbení baní na skleníky s rajčinami. Teraz chcú pridať chov rýb a výrobu minerálok. Plánujú ísť aj do biznisu s palivovým drevom..

Fáranie na dobu určitú.

Ku koncu bývalého režimu zamestnávali Hornonitrianske bane vo svojich troch baniach v Novákoch, Handlovej a Prievidzi 13-tisíc baníkov. Dnes ich je menej ako štyri a pol tisíca. Nielen kvôli zefektívňovaniu firmy, ale aj pre úbytok zaujímavých ložísk. Podnik ročne ťaží zhruba 2,1 milióna ton uhlia. K záveru desaťročia to má byť len do 1,3 milióna a úplný koniec ťažby je naplánovaný na rok 2035.

Preto sa vedenie firmy snaží vytvárať nové biznisy. Inú možnosť nemá. Množstvo hál nemá komu predať ani prenajať. O hornú Nitru investori záujem nemajú. „Dávno vieme, že ak chceme v našich areáloch zachovať prácu, musíme sami nahradzovať banské činnosti niečím iným. Začali sme o tom premýšľať už pred rokmi. A postupne novinky zavádzame do života,“ hovorí Rastislav Januščák, riaditeľ Hornonitrianskych baní pre stratégiu a vonkajšie vzťahy a zároveň aj predseda dozornej rady..

Prvé, čo baníkom už pred rokmi napadlo, že by mohli začať využívať tepelnú energiu banských vôd. Z baní ich musia čerpať tak či tak. Donedávna ich vypúšťali do riek. Hoci sú pre ľudí i prírodu neškodlivé, navyše teplejšie ako bežné podzemné vody. Majú okolo 20 stupňov, o desať viac ako vody podzemné, ktoré sú čerpané z menších hĺbok. Od roku 1980 je pri nováckych baniach aj vrt s geotermálnymi vodami s teplotou takmer 70 stupňov. Teplo z oboch zdrojov začali využívať dva roky pred prelomom milénia. I keď nie hneď na nový biznis. Vypomohli si ním v baniach. „Geotermálny vrt aj banskú vodu sme začali využívať na ohrev vzduchu v podzemí. Aby sa tam v zime netvoril ľad,“ hovorí R. Januščák. S tým, že ročne ušetria 150-tisíc eur, ktoré dovtedy za elektrinu na ohrev platili.

Zdar boh nad rajčinami

Podnik zvažoval aj výstavbu aquaparku, no napokon do toho nešiel. Musel by sa o zákazníkov biť s neďalekými bojnickými kúpeľmi. Ďalšia voľba padla pred pár rokmi – na rajčiny. Zamestnancom hrdiacim sa tvrdou robotou pod zemou bolo treba zmenu najprv poriadne vysvetliť. „Baníci nakoniec pochopili, že uhlie nie je nevyčerpateľné, a prispôsobili sa,“ hovorí R. Januščák.

Pri nováckej bani tak na jeden a pol hektári vznikli skleníky vybavené holandskými a izraelskými technológiami. Na ich ohrievanie a zavlažovanie sa využívajú geotermálne a banské vody. Pre slovenský trh vyprodukuje dcérska firma Agro GTV ročne takmer tisíc ton rajčín. Pokrýva zhruba dvadsatinu ich celoštátnej spotreby. Prácu v nej našlo 30 bývalých baníkov.

Zakrátko bude počet podnikových pestovateľov dvojnásobný. Rásť bude aj sila spoločnosti v tuzemskom zeleninárstve. V Novákoch sa totiž plocha skleníkov rozšíri na tri hektáre a prvé vzniknú aj pri handlovskej bani. Na ploche trištvrte hektára. Navyše začnú pestovať aj šalát a malé bobuľové ovocie. Mliekarňam čučoriedky či jahody do jogurtov chýbajú, osobitne v zime.

Rybia megafarma

V Handlovej idú banské vody využiť aj na chov rýb, ktoré rastú v teplej vode rýchlejšie. „Projekt máme hotový, s výstavbou rybej farmy chceme začať budúci rok,“ hovorí R. Januščák. Podnik má stáť zhruba desať miliónov eur. Technológie prídu opäť z Izraela. Jednohektárová farma bude na mieste bývalých baníckych dielní. Okrem plne zastrešených chovných nádrží v nej budú aj nádrže na odchov mladých rybiek a tiež spracovateľský závod. Z rýb chcú vyrábať filety, budú sa tam mraziť i údiť. Pôjde o bezodpadový projekt, z nevyužitých zvyškov budú robiť krmivo pre zvieratá. Výlučky budú odvážať na energetické zhodnotenie do bioplynovej stanice v neďalekých Turčianskych Tepliciach. Farma dá prácu zhruba 100 ľuďom.

Ročne chcú na trh dodať tisíc ton rýb. Každému obyvateľovi Slovenska sa od nich môže na stôl dostať 200-gramová porcia. Spotreba rýb na osobu v krajine dosahuje päť kilogramov. O odbere už rokovali s neďalekým mraziarenským podnikom Ryba Žilina a s podobnými firmami v Česku. „Majú záujem. Naše ceny sú pre nich dobré,“ hovorí projektový manažér rybej farmy Jozef Halmo, ktorý má v podniku na starosti inovatívne biznisy. Využitie banskej vody na chov rýb bude podľa neho svetový unikát.

Baníci chcú vo svojich nádržiach nasadiť sumčeka afrického. S tým sa zatiaľ Slováci stretávali viac len v reštauráciách. Ide o teplomilnú rybu, ktorá práve v teplejších vodách rýchlo rastie. Optimálnu hmotnosť okolo jedného kilogramu dosiahne za osem mesiacov. Jej mäso neobsahuje tenké svalové kostičky a má veľa bielkovín. Je síce dravá, no to budú vedieť vyriešiť tým, že v nádržiach budú len ryby podobnej veľkosti.

Banská firma sa tak tiež chce zviesť na raste umelého chovu rýb, ktorý čoraz viac nahradzuje klesajúci morský rybolov. Pred päťdesiatimi rokmi dodával umelý chov na svetový trh jeden milión ton. V súčasnosti päťdesiatkrát viac a hodnota tohto biznisu prekračuje 80 miliárd dolárov.

Lídrom je južná a východná Ázia, dve tretiny tohto odvetvia ovláda Čína. Baníci si trúfajú presadiť sa na európskom trhu aj vďaka tomu, že ázijské chovy nemá Európa pod takou zdravotnou kontrolou ako vlastné.

Minerálna voda a lesy navyše

Okrem rýb a skleníkov chystá banská spoločnosť aj výrobu minerálok. Z vychladených geotermálnych prameňov v Novákoch. „Na trh by sme mohli dodávať zhruba 17 miliónov fliaš ročne. V plničke by sa našla práca pre ďalších štyridsiatich preškolených ľudí,“ hovorí J. Halmo. Nový závod na minerálky by mal bane stáť zhruba dva a pol milióna eur.

Najviac náhradných pracovných miest však Hornonitrianske bane tak či tak chystajú v staronovej oblasti palív na výrobu energií. Popri dožívajúcom uhlí sa orientujú aj na drevo. S nováckou tepelnou elektrárňou patriacou Slovenským elektrárňam rokujú, že by jej mimo uhlia začali vo veľkom dodávať aj tento druh paliva. „Drevo by sme chystali v okolitých lesoch po dohode s ich vlastníkmi a na našich plochách by sme rozbehli plantáže rýchlorastúcich drevín,“ hovorí R. Januščák. S tým, že tento plán baní na vybudovanie nového logistického centra pre biomasu by mohol dať prácu dvom stovkám baníkov. Vychádza z toho, že novácka elektráreň spaľuje zatiaľ zhruba 10-tisíc ton biomasy ročne, no v plánoch má osemkrát viac.

Dohoda medzi baníkmi a elektrárňami obsahuje aj spoločné investície do modernizácie nováckeho zdroja. Elektrárne zmodernizujú elektrárenskú časť, zmeny v teplárenskej časti zaplatia bane. „Nový kotol za 50 miliónov eur bude jedným z našich kľúčových aktív budúcnosti. Elektrárne ho budú len prevádzkovať,“ hovorí R. Januščák.

Vizitka Hornonitrianskych baní
(mil. €)

Dlhé prsty štátu
Nerovné účty tradičnej brandže

Vedenie Hornonitrianskych baní chce v najbližších rokoch v nových náhradných biznisoch vytvoriť zhruba 400 pracovných miest. V porovnaní s vyše štvortisícovou masou baníkov je to stále len menšia alternatíva. No podnik po doterajších nápadoch s pestovaním rajčín, chovom rýb či výrobou minerálok a palivového dreva môže prísť aj s ďalšími novými projektmi. Posledné zaujímavé zásoby uhlia sa majú vyťažiť o niečo viac ako dve desaťročia.

Všetky nové biznisy bane rozbiehajú bez akýchkoľvek podpôr zo štátneho rozpočtu či eurofondov. „Sme veľkí, a tak sa nevieme k podporám dostať. Aj keď ide o inovatívne projekty. Ale naše investície do noviniek budú návratné aj bez investičných stimulov,“ hovorí R. Januščák. S novými projektmi firme pomáhajú aj jej slušné zisky. Vlani i predvlani zarobila po tri milióny eur.

Prístup podniku k ďalším podporám na nové biznisy môže sťažiť, že je dosť hlasov, ktoré kritizujú ich zo štátnej kasy podporovaný core biznis. Od štátu priamo putujú do podniku len peniaze, ktoré on vypláca starým baníkom a vdovám vo forme dôchodkov, čo boli priznané pred rokom 1992. Na tento pozostatok federálnych zákonov štát cez bane vydáva zhruba pol milióna eur ročne. Hlavne však nepriamo zvýhodňuje predaj ich uhlia. Elektrárne si za elektrinu vyrobenú z neho môžu od spotrebiteľov účtovať vyššie ceny ako za elektrinu z lacnejších jadrových či vodných elektrární. Majú od odberateľov vyššie tržby, aby mohli za hornonitrianske uhlie platiť také sumy, ktoré ich udržia pri živote.

R. Januščák upozorňuje, že krajina síce dopláca na elektrinu z ich uhlia zhruba 50 miliónov eur ročne, no stále je to len tretina toho, čo dopláca na elektrinu zo slnečných elektrární. Navyše to, že elektrárne si môžu za elektrinu z ich uhlia účtovať vyššie ceny, nie je podľa riaditeľa len o zachovaní práce pre baníkov. Lebo novácka uhoľná elektráreň slúži svojou vyššou flexibilitou aj na vyrovnávanie odchýlok v distribučnej sieti.

„Aj vďaka nášmu uhliu je sieť bezpečnejšia. Práve tento fakt rozhoduje o tom, že Európska únia vôbec povoľuje Slovensku udržiavať hornonitriansku ťažbu uhlia subvenciami,“ uzatvára R. Januščák.