Odstavenie starých jadrových elektrární v Nemecku nepovažuje ČEZ za príležitosť pre zvýšenie svojho odbytu. Skôr za nebezpečenstvo spolitizovania odborného problému a ohrozenie stability dodávok elektrickej energie, hovorí obchodný riaditeľ spoločnosti Alan Svoboda.
Na Slovensku sa onedlho rozbehne privatizácia šiestich štátnych teplárni. Bude sa o ne uchádzať aj ČEZ?
Teplárenstvo je odvetvie, v ktorom sa chceme rozvíjať. V Česku, na Slovensku aj v Poľsku. Preto sa o slovenskú privatizáciu intenzívne zaujímame. V tejto chvíli je zatiaľ k dispozícii veľmi málo informácií pre akékoľvek kvalifikované investorské rozhodnutie.
Podľa akých kritérií vyberiete teplárne, o ktoré sa budete zaujímať?
Určujúca je hlavne veľkosť trhu, na ktorých pôsobia. Preto sú určite veľmi zaujímavé teplárne v Bratislave a Košiciach.
Medzi ľuďmi v energetickom biznise kolujú reči, že ČEZ sa do privatizácie nezapojí, lebo mu došli peniaze na nové akvizície.
Predaj teplární nie je jedna z najväčších investícii, ktoré momentálne riešime. Pripravujeme si peniaze na podstatne väčšie projekty. Napríklad na rozšírenie jadrovej elektrárne v Temelíne o tretí a štvrtý blok. To však neznamená, že obchádzame nové príležitosti. Nie sme však ochotní platiť za ne nejaké strategické prémie. Projekty na kúpu teplární budú u nás súťažiť s inými potenciálnymi akvizíciami.
Zdroj: nota1
A reči, že má ČEZ problémy s hotovosťou?
Sú to mylné informácie. Určite nemáme problém s hotovosťou. Naša spoločnosť má veľké finančné rezervy a jej pomer dlhu k EBITDA (zisk pred odpočítaním daní, úrokov a odpisov) je menší ako dva. Týmto ukazovateľom sa radíme k najmenej zadlženým energetickým firmám v Európe. V tomto ukazovateli sme hlboko pod priemerom odvetvia. Navyše v budúcnosti budeme investovať viac než v predchádzajúcich piatich rokoch, čo najlepšie ukazuje, ako sú niektoré informácie pravdivé.
Nebohý podpredseda dozornej rady ČEZu Eduard Janota minulý rok v médiách vyhlásil, že firma prijme opatrenia, ktoré povedú k obmedzeniu investícii.
V dobe ekonomického oslabenia, keď klesli ceny komodít, sme museli prehodnotiť investičný plán. Niektoré projekty sme pozastavili, aby ostali peniaze na zaujímavejšie. Iné sme stopli preto, že návratnosť plánovaných investícií sa zhoršila kvôli zníženiu cien elektrickej energie. Niekde sme sa zase nevedeli dohodnúť na cenách za dodávky plynu. Išlo o krajiny, kde tento trh ešte nie je úplne liberalizovaný. Toto boli hlavné dôvody, pre ktoré sme naše plány redukovali a zamerali sa hlavne na efektivitu vo vnútri spoločnosti.
Boli problematické hlavne aktivity ČEZu na Balkáne?
Nie. Musím povedať, že toto sú ďalšie fámy. ČEZ je na Balkáne dobre etablovaný. Väčšia časť našich investícii sa už vrátila naspäť. V mnohých krajinách sa vývoj uberá lepšie, ako sme čakali. ČEZ investoval na Balkáne hlavne do privatizácie. Našou výhodou bolo, že sme sem vstúpili ako prví. Nakupovali sme podniky za podstatne menej ako tí, ktorí prišli neskôr. V žiadnom portfóliu neplatí, že všetko je stopercentne v poriadku. Najmenšiu radosť nám robia investície v Bulharsku. Regulácia cien tam nefunguje podľa pravidiel nastavených Európskou úniou a tamojšou legislatívou. Verím však, že je to krátkodobá záležitosť.
Ktoré investície ste pozastavili?
Niektoré projekty paroplynových elektrární v Bulharsku, Poľsku a v Česku.
Na Slovensku ste chceli tiež jednu postaviť.
Na tomto pláne nič nemeníme. Paroplynová elektráreň bude stáť v areáli rafinérie Slovnaft a pracujeme na nej so spoločnosťou MOL. Kedy bude dokončená, si zatiaľ netrúfam odhadnúť.
A jadrová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach?
Na tomto projekte spolupracujeme so štátnou Jadrovou a vyraďovacou spoločnosťou (JAVYS). Vytvorili sme s ňou spoločný podnik. Momentálne sa nachádzame pred rozbehnutím štúdie udržateľnosti, ktorá posúdi, či je možné postaviť zdroj a aké podmienky treba splniť. Z nej sa odhadnú náklady celého projektu.
Nemala byť tá štúdia už hotová?
Netreba zabúdať, že sa nejedná o žiadne preteky. V tak veľkých projektoch platí: čím viac energie investujete do kvalitnej prípravy, tým hladší priebeh má realizácia. Neviem o tom, že by sme meškali so štúdiou, ale podrobné informácie o súčasnom stave projektu nemám. Koordinuje ho slovenská strana.
Spomínali ste nové jadrové bloky v Temelíne. V akom štádiu je tento projekt?
Sme v tendri, z ktorého vyjdú záväzné ponuky. Pôjde o výstavbu na kľúč. Rozprávať o akýchkoľvek číslach by bola momentálne čistá špekulácia. Výberové konanie bude vyhodnotené na budúci rok, zmluva podpísaná v roku 2013. Reálny termín ukončenia prác odhadujeme na roky 2022 až 2023. Závisieť bude na tom, aké termíny nám ponúknu dodávatelia technológií.
Nemci chcú odstaviť svoje jadrové elektrárne do roku 2022. Vnímate to ako šancu na odbyt pre novopostavené jadrové bloky v Temelíne?
Nie. Hlavným odberateľom bude Česko, pretože mnohé uhoľné elektrárne dožívajú a nahradíme ich práve dodatočnými kapacitami z Temelína. Produkciu emisií potrebujeme znížiť o polovicu. S ohľadom na reguláciu CO2 v Európe plánujeme do roku 2030 znížiť produkciu škodlivých emisií na polovicu.
Ako sa podľa vás zmení energetika po havárii japonskej jadrovej elektrárne Fukušima?
Vo väčšine krajín reaguje jadrová energetika na udalosti podobné tým v Japonsku podrobnými analýzami. Skúmajú, ako sa dajú zlepšiť bezpečnostné štandardy. V Nemecku sa to však stretlo s regionálnymi voľbami a politickou agendou. Rozhodnutie politikov prišlo skôr ako expertné posúdenie toho, čo sa v Japonsku skutočne stalo.
Je možné, že po čase sa situácia upokojí a Nemecko prehodnotí svoje radikálne opatrenie?
Zatiaľ ťažko povedať. Nemecko presadilo stres testy jadrových elektrární v celej Európe. Keď už, tak sa mali udiať na celom svete. Mali byť naprojektované a posúdené odborníkmi, aby sa situácia ešte viac nespolitizovala. Hrozí nebezpečenstvo, že štáty ako Nemecko a iné silne protijadrové krajiny budú usilovať o to, aby celý proces vyústil do fundamentálnej debaty, či v energetickom mixe má byť jadro alebo nie. A či si to má každá krajina posúdiť sama, alebo má ísť o kolektívne rozhodnutie. V Lisabonskej zmluve je stanovené, že o energetickom mixe rozhoduje každá krajina sama.
Dodávky elektrickej energie sú záležitosť, ktorá prekračuje hranice krajín. Aký vplyv malo odstavenie siedmich nemeckých jadrových elektrární?
Väčšina vypnutých elektrární sa nachádza na juhu krajiny, ktoré je priemyselným srdcom Nemecka. Tomu zodpovedá aj tamojší dopyt po elektrine, ktorá je po odstavení elektrární stále viac nahrádzaná dodávkami zo severu. Tu je však silné zastúpenie obnoviteľných zdrojov, hlavne veterných elektrární, ktoré majú kolísavú výrobu elektriny. Nedostatok kapacít vo vnútri nemeckej prenosovej sústavy komplikujú transfery elektriny v rámci krajiny. Preto je stále viac importovaná z okolitých krajín. Po vypnutí elektrární poslali nemeckí kolegovia listy svojim partnerom z prenosových firiem v okolitých krajinách, že prakticky celé leto nebudú schopní plniť bezpečnostné štandardy. Upozornili, že bez výraznej pomoci okolitých krajín nebudú schopní zabezpečiť stabilnú dodávku elektrickej energie.
Foto - Miro Nôta
