Aj keď kabinet vyčlenil zhruba 6,4 milióna eur na podporné projekty investície automobilky Kia, naplnenie záväzkov štátu v rámci regionálnej pomoci je stále v nedohľadne.
Vláda schválila včera poskytnutie nových peňazí mestu Žilina na dokončenie projektu infraštruktúry pre Kia Motors Slovensko a jej sesterskú firmu Mobis Slovakia. Hlavná časť sumy, vyše 3,2 milióna eur, má smerovať do dopravných komunikácií.
Podľa informácií TRENDU ide najmä o peniaze na doplatenie výkupu pozemkov pod komunikáciami. Ďalších dvakrát vyše 600-tisíc eur dáva vláda na úpravy vodného hospodárstva v lokalite a úpravu potoka Kotrčiná. Všetko v súvislosti s požiadavkami majiteľov vykupovaných pozemkov a okolitých obcí, ako aj pre rozšírenie fabriky.
Hoci automobilová fabrika v podstate všetky komunikácie už využíva, spôsobujú nedojasnené vlastnícke pomery nemalé praktické problémy. Tie sa dotýkajú napríklad železničnej vlečky do závodu, ktorá bez doriešenia majetkového stavu nemôže byť odovzdaná do užívania železniciam. To spôsobuje problémy v organizácii údržby a opráv vlečky, ktorá slúži na zásobovanie výroby, no najmä na distribúciu hotových áut z fabriky, povedal TRENDU hovorca továrne Dušan Dvořák.
Vláda odsúhlasila aj poskytnutie ďalších prostriedkov, ktoré musí vynaložiť na plnenie zmlúv medzi štátom a juhokórejským investorom. O 1,9 milióna eur sa zvyšuje návratný bezúročný príspevok pre spoločnosti Govinvest I a Govinvest II. Ich cieľom je najmä dokončiť práce na príprave vlastníckych pomerov pozemkov pod závodmi Kia Motors Slovakia a Hyundai Mobis, na prevod kórejským investorom. Ani piaty rok po schválení vládnej podpory projektu nie sú pozemky definitívne scelené tak, aby mohli byť presunuté na obe výrobné firmy.
Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek vyhlásil, že popri už schválenom dofinancovaní, ktoré má riešiť pretrvávajúce problémy s výkupom a najmä sceľovaním pozemkov, je možné, že štát bude musieť na základe zmlúv s Kiou a jej hlavným dodávateľom vložiť do projektu ďalšie peniaze.
Vláda okrem pridelenia nových peňazí musela aj posúvať splatnosť návratnej finančnej výpomoci takmer 27,5 milióna eur, ktoré v roku 2004 poskytlo mestu Žilina najmä na výkup pozemkov a hrubé terénne úpravy. Aj keď sa mali peniaze do štátneho rozpočtu vrátiť pôvodne do konca roku 2004, kabinety dokopy už šesťkrát posunuli splatnosť pôžičky na projekt realizovaný mestom. Oficiálnym odsúvaním splatnosti pôžičky zo štátnych finančných aktív vláda len úradne potvrdzuje predlžovanie platnosti pôžičky. Jeden z dôvodov je aj finančná situácia mesta Žilina. Pokiaľ by totiž mesto oficiálne zaúčtovalo meškajúcu sumu ako chýbajúcu úhradu záväzku, je v hre zavedenie ozdravného režimu či dokonca nútená správa mestských financií.
Vláda musela mestu predĺžiť splatnosť ešte jednej pôžičky. Konkrétne prostriedkov na výstavbu obytného súboru pre kórejských zamestnancov oboch fabrík v Krasňanoch. Aj jej výstavbu zabezpečovalo mesto z prostriedkov, požičaných zo štátnych peňazí. Hlavnú časť z výpomoci za vyše 17,5l milióna eur mal štát získať späť potom, čo investor na základe zmluvy kúpi „dedinu“ od mesta. Štát tak prispel na náklady výstavby, ktoré spolu dosiahli vyše 21 miliónov eur. Na základe dohôd a ustanovení zmluvy malo triapolročné užívanie znížiť hodnotu obytného súboru na niečo vyše 19 miliónov eur. Kórejci ale, ako píše vládny materiál, vnímajú hodnotu dediny, za ktorú by ju kúpili od mesta, na základe nového posudku žilinského Ústavu súdneho inžinierstva. Ten ocenil obytný súbor na 11 miliónov eur. Po rokovaniach ministerskí úradníci ponúkli automobilke namiesto odkupu nájom dediny na päť rokov. Vláda ale musela proti pôvodnému plánu odsunúť do roku 2014 splatnosť pôžičky, ktorá by tiež mala možnosť dramaticky zhoršiť finančnú situáciu Žiliny.
Foto - Maňo Štrauch
