Na stretnutie meškal pár minút. Prišiel štýlovo oblečený v ležérnom obleku so šviháckym účesom a pevným stiskom ruky. Stanislav Gálik, pôvodom z Prievidze, má len 30 rokov. Ako 24-ročný založil módnu značku Galard a dostal sa k veľkým peniazom. Rozbehol inovačné centrum Unifer, ktoré malo prepojiť študentov s firmami z praxe, a učil na Masarykovej univerzite v Brne.
Ako podnikateľ a investor sa dostal medzi tri desiatky najbohatších Čechov pod 30 rokov. Jeho život prezentoval ešte donedávna luxusný kabriolet, dokonale sterilný byt v Prahe, v ktorom trávil minimum času, a stravovanie v reštauráciách. Variť v kuchyni nemal kedy, považoval to za stratu času.
Volali ho na konferencie, každý chcel vedieť, ako zbohatol a uspel. Lenže sláva mu stúpala do hlavy. Priznáva to vo svojej knihe Ako som stopoval lietadlo, ktorá vyšla minulý mesiac.
Kniha Ako som stopoval lietadlo Zdroj: martinus.sk
Geniálny plán
„Posledný rok bol pre mňa peklom. Na zlých investíciách som prerobil 80 percent peňazí, ktoré som zarobil za posledných päť rokov. Stalo sa. Veril som nesprávnym ľuďom. Urobil som nedostatočný prieskum. Z projektu som odišiel neskoro. Nevadí,“ píše mladý Slovák v knihe.
Najťažšiu ranu však dostal zo strany, z ktorej to najmenej čakal. Potom ako zlyhal v podnikaní, zlyhal aj v manželstve. Po troch rokoch sa s manželkou rozviedol a nevedel, čo ďalej.
Potreboval vypadnúť. Sám si však uvedomoval, že útekom nič nevyrieši a je len otázkou času, kedy bolesť začne presakovať na povrch znova. „Ak chceme opäť prežívať skutočné šťastie a nebáť sa byť sami sebou, prijatie je tou cestou. Je to ako jazva na tvári. Prijatie oslobodzuje,“ tvrdí v knihe.
Po pár mesiacoch blúdenia dostal bláznivý nápad. Plán znel: precestovať svet, najlepšie s minimom peňazí, a stretnúť sa s úspešnými a bohatými ľuďmi, od ktorých by sa mohol niečo naučiť. Svoj plán nazval richhiking. To znamená, že sa stretne s bohatým človekom, s ktorým bude pár dni bývať a zhovárať sa, a ten ho ďalej odovzdá ďalšiemu bohatému známemu a ten... ďalšiemu. Nebude bývať v spacom vaku, ale v luxusných domoch majiteľov a jazdiť s nimi na drahých autách.
Stanislav Gálik Zdroj: Maňo Strauch
Vytriezvenie
Plán znel geniálne, ale úprimne, dosť šialene. Nechal si ho ako záložný plán v šuplíku. Nemal odvahu zbaviť sa aj posledných drobností, ktoré ho nejako spútavali s prácou. „Ale i ten najvzrušujúcejší deň sa začne blížiť ku koncu. Slnko zapadne. V kanceláriách sa zhasne a niekedy zostane zasvietené len v tej mojej. Doma ma nikto nečaká, nemám dôvod sa ponáhľať,“ vyznáva sa mladý vorkoholik. Málokedy sa vracal do svojho„sterilného bytu“ pred deviatou večer.
Problémom bol strach z neistoty a odhodlanie začať s plánom, ktorým by realizoval cestovateľský sen. Po niekoľkých rozhovoroch s kamarátmi a bratom sa definitívne rozhodol: predal svoje milované autá, prenajal byt, predal podiely vo firmách, podpísal rozvodové papiere a zrušil výučbu na univerzite. Všetko, čo potreboval, zbalil do jedného kufra a tašky cez plece.
Posledná noc v byte bola ťažká. Holé steny, skrine bez vecí a tú prázdnotu doslova cítil. Opúšťal svoj súčasný život, svoje pohodlie. Všetko, čo si prácne vydobyl, stratil a… vydal sa do neznáma. „Môj život má výhľad na tri dni dopredu. Potom už absolútne nič. Žiadny záväzok. Ani riadok v diári. Neviem, kde budem o týždeň. Neviem, kde budem na Vianoce,“ premýšľal v tú noc. Priznáva však, že v tom momente prežíval akýsi absolútny mier, absolútnu slobodu, vyrovnanosť, ale zároveň strach z tmy a hmly budúcnosti.
Krištof Kolumbus totiž raz povedal, že „nikdy neprekonáš oceán, keď sa budeš báť, že stratíš breh z dohľadu“. Ten oceán prekonať chcel. Prial si vidieť, čo bude za ním. Chcel opustiť všednosť každodennej rutiny a objaviť miesta, ktoré by inak nikdy neobjavil.
Stanislav Gálik so svojim známym Zdeňkom Zdroj: Archív S. G.
Začiatok cesty
Každého robí šťastným niečo iné, hovorí S. Gálik na diaľnici D1 z Brna do Prahy s prvým bohatým známym Zdenkom. Pracuje v oblasti technológií a jazdí na Maserati Ghibli. Bežný človek si v cene tohto auta berie hypotéku. V knihe opisuje príbehy ľudí, ktorí ho ovplyvnili na celý život. S väčšinou z nich strávil niekoľko dní, býval v ich domoch, raňajkoval s nimi, zapisoval si poznámky a rozprával sa s nimi o ich životných skúsenostiach.
S. Gálik v knihe rád poučuje a mudruje a od začiatku cítiť, že tento mladý podnikateľ túži po životnom štýle bohatých. Má rád autá, luxusné jedlo, pohodlie. Cestou po svete však stretáva učiteľov - úspešných ľudí, ktorí ho usmerňujú a učia ho, čo je v živote skutočne dôležité.
Keď začínal podnikať, bol doslova posadnutý úspechom a podriaďoval tomu všetko. Nebol doma s manželkou, popíjanie s priateľmi v kaviarni považoval za stratu času a keď prišiel domov k rodičom, tak sa len pozdravil a ďalej pracoval. Dnes vraví, že bol sebecký. Sebeckosť položila jeho manželstvo.
Po jednej konferencii v USA sa stretol s Anilom Guptom. Ide o blízkeho priateľa a kouča Richarda Bransona. Ten mu povedal slová, ktoré by sa dali aplikovať na mnohých z nás: „Pokiaľ chceš, aby váš vzťah fungoval, urob zo svojej manželky prioritu. Neobmedzuj sa, lebo musíš. Ty by si sa mal obmedzovať, pretože chceš. Pretože vidíš, ako robíš šťastným toho druhého. Ona sa potom obetuje pre teba,“ cituje jeho slová.
Mimochodom pred pár dňami denník The Wall Street Journal prišiel s článkom, ktorý rieši, ako si uchovať dlhodobý partnerský vzťah, keď sa vytratí prvotné okúzlenie. Podľa vedcov je preukázané, že napríklad sex funguje lepšie tam, kde sú partneri vnímaví a dokážu si vyjsť v ústrety aj v každodennom živote. Kto sa správa ústretovo, dáva tým najavo, že má o druhého záujem a záleží mu na tom, čo je pre druhého dôležité. Vnímavosť, skrátka, pomáha vytvoriť hlbšie puto.
Richhiking považuje za najlepšie rozhodnutie svojho života, pretože vďaka nemu pochopil, že úspech, sláva a peniaze v skutočnosti šťastie automaticky neprinesú. Pomôžu človeku riešiť každodenné problémy a odbúravajú stres, ale vnútornú spokojnosť človeku nemusia priniesť. Vedci a štatistici však najnovšie tvrdia opak.
Vlastné peklo
„Niekedy si myslím, že naša súčasná generácia je posadnutá hľadaním šťastia. Hľadáme ho všade. Niekto ho vidí v úspechu a práci obetuje všetko. Iní ho hľadajú v knihách a stratia kontakt s realitou. Ďalší ho hľadá vo vzťahu a stratí kontakt sám so sebou,“ tvrdí S. Gálik. Úspech nie je všetko. Skrýva sa za ním veľa odhodlania a vytrvalosti. Každý vidí za úspechom len pozlátku - veľký dom, autá, slávu či sexi ženy.
Mladý Slovák tvrdí, že všetkých úspešných ľudí spája to, že si v minulosti prežili vlastné peklo. Rozviedli sa, skrachovali alebo ťažké chvíle prežívali v detstve.
Príkladom je americký futbalista Anthony Trucks, s ktorým sa stretol v USA. Po úraze, keď si roztrhol šľachy, musel ako 24-ročný svoju kariéru predčasne ukončiť. Nesťažoval sa, ale opäť sa postavil na nohy a založil obrovskú sieť posilňovní. Dnes je profesionálny rečník a na sociálnych sieťach ho sledujú desaťtisíce fanúšikov.
Tony Trucks Zdroj: Archív S. G.
Ani jeho minulosť nebola ružová. Keď mal tri roky, jeho mama ho dala na adopciu. Do šiestich rokov bol týraný pestúnskou rodinou a formálne bol adoptovaný až v 14 rokoch. Bývalý futbalista tvrdí, že každý problém je relatívny. Stratil prácu, neskôr sa rozišiel s priateľkou a nabúral auto. „Podstatou je zmeniť pohľad na vec,“ povedal mu športovec.
Na Filipínach Slovák stretol dievča, ktoré predávalo banány pri ceste. Ruky mala špinavé, šaty deravé. Pomáhala tak rodine, aby sa uživila. Napriek tomu, že žila chudobný život, neustále sa usmievala. „My sme zvyknutí na istý štandard a keď pod neho klesneme, máme pocit, že sa nám zrútil celý svet,“ píše autor knihy.
Človek nesie ťažko, keď príde o prácu a musí sa presťahovať do menšieho bytu alebo predať svoje auto. Problém podľa S. Gálika je v tom, že naša vlastná hodnota sa odvíja od hodnoty toho, čo vlastníme. Pokiaľ naša hodnota závisí od toho, čo vlastníme alebo s kým sme, nebudeme nikdy šťastní.
Autor v knihe mixuje v rozhovoroch s bohatými ľuďmi trefné postrehy, ktoré súvisia nielen s osobným životom, ale aj s kariérou - predovšetkým pre manažérov.
Tvrdí, že u všetkých bohatých ľudí spozoroval jeden fakt: Nevzdali sa a dokázali sa postaviť opäť na nohy - to je základný rozdiel medzi neúspešnými a ich idolmi. Určite každý pozná ľudí, ktorí boli kedysi úspešní vo svojej brandži, ale potom z nej odišli a skrachovali. Žijú už len zo zašlej slávy, ale v zásade sú z nich trosky.
Každý by mal hľadať svoje odpovede a nepreberať návody bezhlavo od druhých.
„Pokiaľ sa ti niečo nepáči, postav sa a makaj. Buď lepší ako ostatní. Vzdelávaj sa a tvrdo pracuj,“ odkazuje mu bývalý futbalista. Ako černoch to nemal v USA ľahké, ale prijal podmienky, do ktorých sa narodil a vytlačil z nich maximum. Mnoho ľudí z chudobných rodín dobylo svet, ale mnohí z nich ostali na ulici ako trosky.
Stanislav Gálik Zdroj: Maňo Strauch
Buďme vďační
Odkazom celej knihy je snaha hľadať vlastné šťastie cez pokoru a štedrosť k ostatným - peniaze však nie sú všetko. „Nie je štedrosť ako štedrosť. Vziať všetky peniaze, čo máš, a rozdať ich chudobným je pekné, ale neefektívne,“ povedal mu na ceste Rajesh Setty. Za svoj život napísal 14 kníh a spoluzaložil šesť technologických firiem v Silicon Valley. Pomáhať sa dá nielen peniazmi, ale aj dobrou radou, kontaktmi, skúsenosťami alebo energiou. „Keď pomáhaš druhým naplniť ich sny, oni pomôžu tebe,“ dodal americký podnikateľ.
To isté platí v zásade aj pre manažérov vo firmách, ktorí by svojim zamestnancom mali pomáhať a povzbudzovať ich v práci aj mimo nej. Má to svoje výhody. „Dostaneš to, na čo sa zameriaš. Pokiaľ budeš na firemnej porade karhať za nesprávne správanie, strhávaš na to svoju pozornosť. Téma sa stáva ústrednou a zbytočne ju priťahuješ. Človek chce byť chválený a oceňovaný. Tým, že budeš klásť dôraz na dobré správanie ostatných, vybuduješ si pevné jadro štandardu dokonalosti. Ľudia sa k nemu buď priblížia a prežijú, alebo z firmy odpadnú. A to presne potrebuješ,“ povedala mu v rozhovore Marta Slánská, ktorá šéfuje realitnej kancelárii v Prahe.
Veľa rád v knihe pôsobí ako klišé a sú pre mnohých samozrejmé a omieľané, ale úprimne ... niektoré z nich si človek uvedomí až v momente, keď si ich prežije na vlastnej koži. To je príklad Stanislava Gálika, ktorý si až do rozvodu neuvedomil, že mal všetko. Zabudol však ďakovať a neuvedomoval si, čo je v živote dôležité.
Mnohí z nás majú dve ruky a sú zdraví. Majú rodinu. Z kohútika v kuchyni tečie čistá voda, majú možnosť vzdelávať sa, ísť na pivo aspoň s jedným kamarátom a slobodu vyjadriť svoj názor. Samozrejmosť? V niektorých krajinách len utópia. Slovensko má svoje problémy, ale zároveň sa tu máme relatívne skvele.
Pokiaľ necítime vďačnosť za to, čo už máme, nemá cenu sa náhliť za niečím iným. Pokiaľ nás nerobí šťastnými to, čo už máme, ďalšie ciele sú len nikdy nekončiaca cesta bez skutočného naplnenia a uspokojenia. Život je podľa R. Settyho práve o maličkostiach, čase strávenom s rodinou, ale aj o dennodenných problémoch. O tom predsa život je. No nie?
Rozhovor so Stanislavom Gálikom nájdete v TRENDE 43/2016, v stánkoch od štvrtka 27. októbra, online verzia je už k dispozícií.
TREND 43/2016 Zdroj: Trend
