Jedna strana hovorí, že sa stala obetnou ovcou v konkurenčnom boji. Druhá, že nejde o obeť, ale o špekulanta, ktorý sa drzým spôsobom zbavil svojich daňových dlhov. Takéto dve tváre, odlišné podľa toho, kto kauzu vysvetľuje, má prípad daňových nedoplatkov likérky Frucona za zhruba 13,8 milióna eur. Od košickej firmy ich úradníci spadajúci pod ministerstvo financií začali v roku 2004 vymáhať tak razantne, až sa tomu začali venovať aj ich kolegovia v kanceláriách Európskej únie. Tí teraz tlačia, aby sa vymáhalo ďalej.
Komisia nalieha
Povinnosť vymôcť od Frucony 13,8 milióna eur stanovila Slovensku v roku 2006 Európska komisia (EK). Tá posúdila fakt, že krajina firme odpustila časť jej daňového dlhu, ako neoprávnenú štátnu pomoc. Likérke ho v rámci procesu oddlžovania, ktoré sa v tom čase volalo vyrovnanie a dnes reštrukturalizácia, odpustil v roku 2004 košický daňový úrad. Jeho vtedajší riaditeľ Igor Grekov na košickom krajskom súde odsúhlasil, že Frucona z celkového dlhu 21,2 milióna eur, ktorý vznikol neplatením spotrebných daní, zaplatí 35 percent. Teda 7,4 milióna eur.
Európska komisia o dva roky Slovensku prikázala, aby rozdiel začalo vymáhať. Ale daňový úrad, ktorý to mal na starosti, na slovenských súdoch nepochodil. Všetky jeho žaloby zamietli. Komisia pred dvoma rokmi zažalovala Slovensko, že nevykonalo jej rozhodnutie a nevymohlo štátnu pomoc.
Európsky súdny dvor jej minuloročným rozsudkom dal za pravdu. Konštatoval, že Slovensko neprijalo v lehote všetky opatrenia na to, aby dostalo peniaze späť. Podľa Lenky Škorpilovej z tlačového odboru ministerstva spravodlivosti z rozsudku ešte nevyplývajú sankcie, ale povinnosť rozhodnutie EK čo najskôr vykonať.
V pavučine paragrafov
Slovenské súdy odbili žaloby daňového úradu predovšetkým argumentom, že odpustený daňový dlh nebol v roku 2004 považovaný za štátnu pomoc.
Frucona vošla do vyrovnania tesne pred vstupom Slovenska do Európskej únie. Podľa slovenských sudcov tak bol tento proces riadený podľa vnútroštátneho, a nie európskeho práva, ktoré je zákonom členských štátov nadradené.
Daňové riaditeľstvo v stanovisku, ktoré poskytla jeho hovorkyňa Gabriela Dianová, oponuje, že vyrovnanie sa skončilo až po vstupe Slovenska do únie. To podľa nej znamená, že všetky opatrenia účinné po tomto termíne spadajú do právomoci Európskej komisie. Slovenskí sudcovia si však podľa rozhodnutí, ktoré má TREND k dispozícii, myslia, že vyrovnanie sa malo riadiť podľa legislatívy platnej v čase, keď sa začalo. Paragrafy zákona upravujúceho vyrovnanie vtedy neprikazovali, aby daňové úrady pred odpustením dlhu požiadali o súhlas Európsku komisiu. Táto povinnosť bola stanovená až v roku 2006 novým zákonom o konkurze a vyrovnaní. Podľa sudcov, ktorí v kauze rozhodovali, nemohla Frucona počas vyrovnania vedieť, že odpustenie nedoplatku je štátna pomoc, a preto ho nemožno spätne vymáhať.
Európska komisia sa prihlásila o slovo až potom, čo ľudia z ministerstva financií a daňový úrad vyčerpali takmer všetky možnosti zvrátiť výsledky vyrovnacieho konania. Generálny riaditeľ a jeden zo spolumajiteľov košickej likérky Ján Király si myslí, že euroúradníci konali na popud Slovákov. Myslí tým hlavne svojho najväčšieho slovenského konkurenta, spoločnosť St. Nicolaus, kontrolovanú podnikateľom Jánom Sabolom. Košičan svojho konkurenta na trhu podozrieva z lobovania u štátnych úradníkov s cieľom spôsobovať problémy Frucone. Predstavitelia St. Nicolausu to pre TREND jednoznačne popreli.
Milosť za milióny
Frucone pre dlhy voči daniarom hrozil bankrot. Začiatkom roku 2004 ju doň ťahali nezaplatené spotrebné dane. Tie mala platiť pri nákupe liehu. Peniaze z neho vyrobeného alkoholu, v ktorých boli aj spotrebné dane zaplatené odberateľmi, inkasovala podľa J. Királyho po 60 až 70 dňoch. Aby firma dokázala preklenúť toto obdobie, daňové úrady jej pomáhali odkladom splátok daní, o čo pravidelne žiadala. Väčšinou úspešne. O túto možnosť prišla sprísnením legislatívy, ktorá od začiatku roku 2004 povoľovala odklad splácania dane len raz do roka.
Sprísnené paragrafy sa dotkli všetkých hráčov na trhu. Košická likérka patrila k tým, ktorí s nimi mali najväčšie problémy. Vyplýva to aj z vyjadrení niekdajšieho hovorcu daňového riaditeľstva Róberta Mervu. Ten v roku 2004 uviedol, že Frucona patrí k najväčším dlžníkom daniarov.
V januári 2004 mala nazbieraných osem odkladov. Vo februári nezaplatila spotrebnú daň a krátko nato prestala vyrábať.
Košičania sa hroziacemu bankrotu rozhodli vyhnúť prostredníctvom vyrovnacieho konania. V ňom sa pred súdom chceli s veriteľmi dohodnúť na uhradení časti svojho dlhu, vďaka čomu by potom mohli ďalej fungovať pod rovnakou obchodnou značkou. Podľa J. Királyho s touto možnosťou vtedajšia generálna riaditeľka daňového riaditeľstva Mária Machová pôvodne súhlasila. V priebehu vyrovnania zmenila názor. Konkrétne pred posledným pojednávaním, na ktorom sa mala odsúhlasovať suma, ktorú bude musieť Frucona zaplatiť veriteľom.
Počas predchádzajúcich rokovaní sa dlžník s daňovým úradom dohodol, že z celkovej pohľadávky 21,2 milióna eur zaplatí 35 percent, teda 7,4 milióna. M. Machová však – podľa šéfa Frucony – zmenila názor a od riaditeľa košického daňového úradu I. Grekova žiadala, aby s výškou odpusteného dlhu nesúhlasil. Ten v roku 2004 TRENDU uviedol, že jeho nadriadená mu nepovedala, s koľkými percentami odpusteného dlhu má súhlasiť.
Príkaz M. Machovej na súde neposlúchol a hlasoval za pôvodný plán. Daňové riaditeľstvo ho odvolalo z funkcie a podalo naňho trestné oznámenie pre podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Daňový úrad sa proti výsledkom vyrovnacieho konania odvolal. A na súdoch sa ho snažil zrušiť.
Ťahanica o nedoplatok
M. Machová hovorí, že po rokoch sa už nepamätá na všetky detaily kauzy Frucona. Ale zdôrazňuje, že svoj názor na vyrovnanie likérky zmenila kvôli udalostiam, ktoré sa udiali v jej priebehu. Firma podľa nej aj počas vyrovnania ďalej predávala alkohol, neplatila zaň spotrebnú daň a jej dlh na daniach narastal. „Po skončení výroby bola u nás inventarizácia všetkých zásob. Tie sme potom mohli predávať ako obchodná organizácia,“ povedal o tom pre TREND J. Király v roku 2004. Podotkol, že spotrebnú daň z predaja týchto zásob firma nemohla počas vyrovnania zaplatiť. Urobila to vraj po jeho skončení.
Slová M. Machovej o nevýhodných podmienkach vyrovnania pre štát potvrdzuje aktuálne stanovisko ministerstva financií. V čase, keď daňový úrad hlasoval v prospech dojednaných podmienok, mala podľa neho Frucona k dispozícii zásoby výrobkov a peniaze na účtoch, ktoré by prevýšili výnos získaný vo vyrovnaní. Pritom spoločnosť disponovala aj ďalším majetkom, výrobnými zariadeniami, budovami a ochrannými známkami.
Všetky pokusy štátu zmariť vyrovnacie konanie sa skončili neúspechom. Odvolania proti jeho výsledkom súdy zamietli. Špeciálny súd v Pezinku začiatkom roka 2006 zastavil aj trestné stíhanie I. Grekova. Keď sa štátu postupne míňali páky, ako zrušiť výsledky vyrovnania, vstúpila do hry Európska komisia. Začala posudzovať odpustený daňový dlh ako neoprávnenú štátnu pomoc. J. Király si myslí, že konala na podnet firmy St. Nicolaus. Róbert Spišák, finančný riaditeľ holdingu, do ktorého St. Nicolaus patrí, jednoznačne odmieta, že by z ich strany išla sťažnosť na Európsku komisiu.
Potvrdzuje ale, že keď sa dozvedeli, že Frucona neskôr napadla rozhodnutie Európskej komisie na súde, St. Nicolaus sa prihlásil ako vedľajší účastník konania pred súdom prvého stupňa ES. V tejto súvislosti R. Spišák pripomína, že firmy z brandže, ktoré na rozdiel od Frucony spotrebnú daň do štátneho rozpočtu odviedli, boli jednoznačne znevýhodnené. Mali napríklad o niekoľko sto miliónov korún menej na svoj rozvoj.
Čo ďalej
Tesne pred Vianocami prišli dva rozsudky Európskeho súdneho dvora k tejto kauze. Jedným bola zamietnutá žaloba košickej Frucony voči verdiktu Európskej komisie o tom, že odpustený daňový dlh bola neoprávnená štátna pomoc. Druhý zaviazal Slovensko uplatniť rozhodnutie komisie a vymôcť od Frucony ten nedoplatok. Ak by sa to nestalo, môže komisia začať ďalšie konanie. Najprv v mimosúdnej podobe, keď by žiadala, aby Slovensko splnilo povinnosti uložené decembrovým rozsudkom Európskeho súdneho dvora. Potom opäť pred týmto súdom. Tam už môže žiadať udelenie sankcií.
Podľa hovorcu ministerstva financií Martina Jaroša môže byť uložená paušálna pokuta od 896-tisíc eur a tiež denné penále od 137 do 62 220 eur – až do úplného vymoženia štátnej pomoci. Hovorca ministerstva spravodlivosti Peter Bubla s otázkou, ako vymôcť peniaze od Frucony, odkázal TREND na ministerstvo financií. To už použilo takmer všetky dostupné páky, ktoré umožňuje tunajšia justícia.
Daňový úrad sa chytá posledného stebla. Minulý rok podal na Ústavný súd sťažnosť proti porušeniu svojich práv na súdnu ochranu. TREND zaujímalo, čo budú slovenskí úradníci robiť, ak zlyhá aj posledný pokus. „Vzhľadom na to, že tento proces nie je ešte ukončený, nepovažujeme za vhodné sa k nemu vyjadrovať,“ hovorí M. Jaroš.
Foto - Maňo Štrauch
