Preregistrovávanie firiem na slovenskom finančnom trhu nie je žiadny nový fenomén. Zažili ho obchodníci s cennými papiermi, z ktorých radov vypadol i košický Horizont Slovakia.
Aj poisťovne sa museli prispôsobiť novým pravidlám, napríklad zvýšiť základný kapitál.
Vlani a tento rok sa transformovali doplnkové dôchodkové poisťovne. Do prvého januára 2007 sa musia podľa nového zákona o sprostredkovaní poistenia preregistrovať poistní makléri.
Vyčkávajú
Letmý pohľad na starý a nový register, ktorý vedie Národná banka Slovenska (NBS), dáva tušiť, že v ich prípade nie sú zmeny také jednoduché. Z niekoľkých stoviek sa totiž podľa nového predpisu preregistrovali dosiaľ len traja makléri. A to zákon platí už vyše roka.
„Väčšina maklérov zvolila vyčkávaciu taktiku,“ vysvetľuje generálny tajomník Slovenskej asociácie sprostredkovateľov v poisťovníctve (SASP) Roland Jaroš. Dúfajú, že sa legislatívu podarí zmeniť či aspoň obmedziť.
Implementácia príslušnej smernice Európskej komisie išla podľa neho nad rámec európskych zámerov, ktorým šlo hlavne o zlepšenie informovanosti klientov a stransparentnenie sprostredkovateľského biznisu.
Jeho kredibilitu totiž naštrbili 49175>škandály z USA, kde veľké maklérske siete dostávali odmeny za rovnakú činnosť nielen od klientov, ale aj od komerčných poisťovní.
„Podľa mňa ostane z tých stoviek maklérov na Slovensku pôsobiť zhruba desiatka,“ myslí si výkonný riaditeľ spoločností Aon Slovakia a Stach Michal Bučko. Takýto pesimizmus pociťujú nielen ostatní makléri, ale i poisťovne, ktoré s nimi spolupracujú.
Napríklad vedúci oddelenia underwritingu Allianz – Slovenskej poisťovne (ASP) Tomáš Potúček predpokladá, že počet maklérov neprekročí pätnásť, čo sú dve percentá zo súčasných zhruba ôsmich stoviek.
Dôvodom je práve nový zákon. M. Bučko priznáva, že pri jeho príprave nedokázala SASP zapracovávanie vlastných pripomienok ustrážiť. Momentálne však pracuje na koncepčnej novele a chce byť oveľa viac v kontakte s poslancami.
Jedna služba, dve firmy
Jadro problému spočíva v tom, ako zákon chápe agentov a maklérov. Rozoznáva výlučných sprostredkovateľov, zastupujúcich jedinú poisťovňu, a agentov, ktorí pracujú pre viacerých poisťovateľov naraz.
Maklér má podnikať na vlastné riziko, v prospech klienta a nezávisle od poisťovní. Tým iba zadá požiadavky zákazníka, na základe ktorých mu poisťovatelia vypracujú návrh poistnej zmluvy.
Makléri v súčasnosti pôsobia sprostredkovateľským aj agentským spôsobom. Podľa nového zákona však musí byť firma agentom alebo maklérom. Maklér síce môže mať uzavretú aj dohodu s poisťovňou, no nie na také činnosti, ako je príprava či uzatváranie poistných zmlúv.
Kto chce fungovať v oboch pozíciách, musí mať dve spoločnosti. Alebo sa zaregistruje iba ako agent a na nezávislú maklérsku činnosť zabudne. Európska únia pritom až taký prísny prístup nevyžaduje. Maklérska firma môže fungovať aj agentským spôsobom, len s tým musí klienta jasne oboznámiť.
„Od makléra sa vyžaduje vysoký stupeň odbornej spôsobilosti a zodpovednosti. Nie je teda dôvod, aby sa im bránilo vykonávať aj agentskú činnosť,“ myslí si R. Jaroš.
Podľa M. Bučka vznikla európska legislatíva predovšetkým na ochranu klienta, aby vedel, akým spôsobom môže vzťah s poisťovňou vplývať na nestrannosť sprostredkovateľa.
Česko je jednou z prvých krajín EÚ, ktorá smernicu implementovala a ktorá pritom umožňuje aj dvojitú registráciu. Jedna a tá istá spoločnosť, ak spĺňa stanovené podmienky, môže byť aj agentom, aj maklérom zároveň.
Emigranti
Pre slovenských maklérov je to vďaka voľnému pohybu služieb v EÚ príťažlivá alternatíva. Ak sa presťahujú za rieku Moravu, môžu obsluhovať aj slovenský trh bez nevyhnutnosti zakladať dva subjekty. Slovensko v takom prípade príde o daňové príjmy.
Nejde pritom o špekuláciu. Jednou z lastovičiek, ktorá sa z dôvodu zákona sťahuje na západ, je žilinský maklér Insia Delman z českej maklérskej siete Insia.
„Podoba a interpretácia slovenského zákona o sprostredkovaní poistenia je jednoducho diskriminačná,“ komentuje cestovateľské nálady maklérov šéf poisťovne Gerling Dušan Smoleňák.
Hoci nie je maklér, aj jemu zákon spôsobuje starosti. Takmer celá obchodná produkcia jeho poisťovne, ktorá sa zameriava na poisťovanie podnikov, totiž stojí práve na makléroch.
Podobné je to u ďalších malých špecializovaných poisťovateľov, ale aj v prípade veľkých poisťovní. Napríklad v ASP sa podľa T. Potúčka zaslúžia makléri o tri štvrtiny zinkasovaného poistného v rámci poistenia priemyslu.
Neobvyklé ceny
Starosti poisťovní o maklérov zvýrazňuje aj fakt, že podľa interpretácie dohľadu, teda NBS, by makléra mal platiť klient, nie poisťovateľ. Ten by si v poistnej zmluve účtoval iba poistné znížené o hodnotu provízie.
Klient by ušetrenú sumu vyplatil maklérovi ako odmenu. No má to háčik. V súčasnosti totiž mnohí makléri prezentujú svoje služby ako bezplatné s tým, že odmenu dostávajú od poisťovne.
Podľa M. Bučka slovenský trh na nové riešenie zatiaľ nie je pripravený. „Naši klienti vedia, akú províziu od poisťovne za sprostredkovanie zmluvy dostaneme. Nie je to však bežné u všetkých sprostredkovateľov,“ upozorňuje.
Maklér by navyše mal uzavrieť zmluvu s klientom, čo väčšina z nich nerobí. Častejšie fungujú na základe plnej moci od poisťovne. A nechcú riskovať, že keď prídu ku klientovi, ten pri pohľade na dodatočné výdavky ukončí spoluprácu a začne vyjednávať priamo s poisťovňou.
Aby sa predišlo rôznym špekuláciám, napríklad mať s klientom uzavretú zmluvu na jednu korunu a provízie dostávať ďalej od poisťovne, NBS upozorňuje, že kontrakty musia byť dohodnuté na ceny obvyklé na trhu. No keďže dosiaľ žiadne zmluvy nejestvovali, neexistuje ani žiadna obvyklá suma.
Čisté poistné nechcú
Odmeňovanie maklérov klientmi má ďalší háčik. Keďže ponuky agentov a maklérov by sa líšili zahrnutím alebo vylúčením provízie, ich porovnávanie vo verejných súťažiach by bolo komplikovanejšie.
Ani poisťovniam nový model nevyhovuje. Zníženie poistného im opticky zredukuje výnosy vo výkazoch, ktoré zachytávajú kompletné hrubé predpísané poistné.
Provízie, ktoré sa pri priemyselnom poistení pohybujú okolo 15 percent z celkovej hodnoty kontraktu, figurujú v nákladoch. Ak by ich platili maklérovi klienti, poisťovniam by sa celkový predpis v priemysle oslabil, preto hľadajú cesty, ako maklérov ďalej odmeňovať a neporušiť pritom zákon.
Podľa SASP by pritom stačilo umožniť to, čo funguje aj v ČR, teda povoliť odmeňovanie maklérov poisťovňami v prípade, že s tým všetky strany vrátane klienta súhlasia. NBS zatiaľ takúto možnosť odmieta.
Uvidí sa na mieste
S nejasnosťami ohľadom interpretácie zákona sa makléri obracajú na NBS, od ktorej však často dostávajú nejednoznačné odpovede. Navyše s upozornením, že banka nie je právna kancelária, takže jej vyjadrenia nie sú právne záväzné.
Prípadné dodržiavanie zákona bude posudzovať pri dohľade na mieste, čo nie je pre maklérov žiadna útecha, keďže nevedia, či zákonné požiadavky spĺňajú alebo nie.
Podľa R. Jaroša sa v súčasnosti SASP snaží presadiť koncepčnú novelu zákona. Hoci jej priechodnosť v parlamente závisí od prístupu poslancov, vidí priestor na to, aby k zmenám došlo ešte pred koncom roka.
Okrem zavedenia dvojitej registrácie by asociácia rada zrovnoprávnila právnické osoby s fyzickými. Podľa súčasných definícií môže výlučného a podriadeného sprostredkovateľa robiť len fyzická osoba. Rovnakú možnosť by však mali mať i firmy. „Chceme jednoducho vytvoriť také prostredie, aby slovenskí makléri neodchádzali do zahraničia,“ mieni R. Jaroš.
Aj Ministerstvo financií SR ako gestor zákona má záujem na zmenách. Negatívne dôsledky jeho súčasného znenia si v rezorte všimli len nedávno práve pre nízky záujem o registráciu maklérov a v dôsledku plánov na odchod niektorých za hranice. V súčasnosti o možných zmenách rokuje so zástupcami maklérov aj s dohľadom.
ILUSTRAČNÉ FOTO – PROFIMEDIA.CZ
