Ako Pink Floyd takmer zbankrotovali, ale nakoniec sa vrátili na vrchol

Kedy môže mať kapela, ktorá predáva desiatky miliónov albumov finančný problém? Vtedy, ak si nechá zle poradiť, prípadne naletí podvodníkom. Pink Floyd totiž čelili neradostnej vyhliadke, zo svojich príjmov mali v labouristickom Spojenom kráľovstve zaplatiť daň 83 percent. Premýšľali, ako ochrániť svoje peniaze a nechali sa nahovoriť na rizikovú investíciu.

Spoločnosť finančných poradcov Norton Warburg im poradila, aby sa pustli do projektu, ktorý im ušetrí peniaze na daniach. Heslom bolo investovať peniaze kapely do najrôznejších projektov rizikového kapitálu. Väčšina podnikateľských zámerov však bola taká chabá, že seriózny bankár by do podniku určite nešiel.

Zisky z najslávnejších albumov Dark Side of the Moon a Wish You Were here išli v rokoch 1977 až 1978 do podnikov ako sú veslice z karbónových vlákien či pizzerií a reštaurácí na lodiach.

Zdroj: GettyImages

Pink Floyd investovali aj do skrachovaného hotela premeneného na výrobu fondánu, do továrne na detskú obuv či firmy na skateboardy.

Investície boli rôzne, ale mali jedno spoločné. Prišli takmer o všetky peniaze, finanční poradcovia išli dokonca do väzenia. Išlo totiž o podvod, pričom o peniaze prišlo mnoho ľudí.

Nápad bol ten, že zoberieme hrubý príjem a preženieme ho cez finančnú spoločnosť, aby sme odvrátili okamžitú platbu dane. Peniaze mali byť totiž použité ako investícia. Obrali nás však na poplatkoch a prerobili väčšinu peňazí, milióny libier. Do toho sa ozval daňový úrad, že máme zaplatiť 83 percent z príjmu, ktorý sme vykázali a ktorý sme práve stratili.

Za firmou Norton Warburg stáli aj dôveryhodné inštitúcie ako American Express a Bank of England, mnoho Angličanov dalo do podniku svoje celoživotné úspory. Skrátka, išlo o veľký škandál.

Pink Floyd tak mali dvojnásobný problém. Prišli o milióny libier a keďže investovali nezdanené peniaze, z peňazí, ktoré už nemali, mali zaplatiť daň. Ďalšie milióny libier.

Útek do daňového exilu

Riešením bolo nahrávanie nového albumu v daňovom exile mimo Spojeného kráľovstva, čo v tej dobe začala byť bežná prax britských hudobníkov. Vznikol prelomový album The Wall, ktorý, samozrejme, neplánovane, vyprodukoval aj hitový singel Another Brick in the Wall.

Sadzby daní v labouristickom Spojenom kráľovstve

Sadzba dane z vysokého príjmu v Spojenom Kráľovstve bola v 70. rokoch až 83 percent. Kto investoval a niečo zarobil, odviedol vláde takmer všetko, teda 98 percent. Niet divu, že úspešní Briti utekali zo svojej vlasti do daňového exilu, kde trávili väčšiu časť roka. Hudobníci neboli výnimkou. Pink Floyd nahrávali album the Wall v Londýne, ale následne v exile vo Francúzsku či USA. Rolling Stones robili to isté, jeden zo svojich slávnych albumov dokonca nazvali Exile on Main St. 

Návrat do finančnej kondície však zďaleka nebol rýchly, umelecké ambície mali prednosť pred účtovníctvom. Frustrácia z nevychovaného publika, ktorú pociťoval znechutený frontman kapely Roger Waters dosahovala vrchol.

Kapela sa rozhodla, že končí s vystupovaním na štadiónoch a nový album sa bude hrávať len v halách. Keďže išlo o monumentálnu šou, ktorá dovtedy nemala obdoby, náklady na neustále sťahovanie po svete by boli enormné. Preto sa uskutočnila iba na štyroch miestach na svete, vždy päť až osem krát po sebe.

Záujem o lístky bol obrovský, ale kapela ďalšie koncerty nepridala. Celý projekt The Wall, hoci predajne úspešný, bol v beznádejnej strate. Predaj albumov zarobil, ale koncerty vzhľadom na ich počet a náročnosť boli mínusové.

To však kapelu netrápilo, frontman Roger Waters sa skôr sústredil na nakrúcanie filmu The Wall. Jeho frustrácia ľuďmi, kapelou a svetom sa však stupňovala a tak kapelu opustil. Očakával, že tým pádom Pink Floyd skončí.

Odchod druhého frontmana

Zvyšní členovia kapely boli iného názoru. Nastalo obdobie škaredých súdnych sporov, kde si dovtedy takmer anonymná kapela začala vymieňať šťavnaté odkazy cez médiá. Roger Waters sa snažil zvyšným členom zakázať, aby fungovali ďalej a tvrdil, že on je kreatívnym motorom skupiny a bez neho neznamenajú nič.

V takejto atmosfére sa zvyšní členovia pokúšali nahrávať album, pričom to isté robil aj bývalý frontman. Chcel im ukázať, že on má naviac.