Tajné kontá vo Švajčiarsku, Luxembursku či Lichtenštajnsku už nie sú tým, čím bývali. Cudzincov z Európskej únie musia finančné domy v týchto baštách privátneho bankovníctva, ktoré využívajú aj slovenskí boháči, už viac ako päť rokov hlásiť ich domácim daňovým úradom.
Ak si klient „odhalenie“ neželá, musí sa zmieriť s tým, že príde o čoraz väčšiu časť úrokov z peňazí odložených na zahraničnom účte. Ešte do konca júna tohto roka mu banka na základe európskej smernice musí strhnúť pätinu výnosov, od júla príde utajený boháč vďaka špeciálnej zrážkovej dani až o 35 percent zarobených úrokov.
Silnejúca regulácia
Nemalý tlak na znižovanie bankového tajomstva kvári privátne banky už niekoľko rokov. Okrem doznievajúcej krízy sa tak aktuálne musia vyrovnať aj s čoraz prísnejšou reguláciou. Vládam na starom kontinente, ale ani v USA sa totiž nepozdávajú služby finančných inštitúcií, ktoré umožňujú ich občanom ukrývať si majetky pred očami daňových úradov. Peniaze zo zdanenia tajných kont v zahraničí by sa po kríze vyprahnutým štátnym kasám zišli.
Pre občanov únie, ktorí majú účty v cudzine, platí už od júla 2005 spomínaná európska zrážková daň. Banka ju odvedie daňovému úradu vo vlastnej krajine, ktorý ju následne posunie do domovského štátu cudzinca. Ak klient o časť úrokov nechce prísť, musí dať finančnej inštitúcii súhlas na poskytnutie informácií o ňom.
„Banka oznámi meno, adresu, daňové identifikačné číslo alebo miesto, dátum narodenia a príjem z úrokov (hrubé výnosy) daňovému úradu vo vlastnej krajine. Ten následne pošle informácie zahraničnému daňovému úradu,“ vysvetľuje postup výmeny informácií Gérard Laures, partner daňového oddelenia KPMG Luxemburg. Klient je potom povinný zdaniť príjem v domovskej krajine.
K pravidlám, ktoré, samozrejme, platia pre dvadsaťsedem členov únie, sa po tlaku pridali okrem Švajčiarska napríklad aj Monako, Andora či Kajmanie ostrovy. Nad rámec smernice uzatvárajú štáty ako Švajčiarsko či Luxembursko ešte samostatné daňové dohody s jednotlivými krajinami o zdaňovaní cudzincov, respektíve o výmene informácií.
K tomu sa Švajčiari pred mesiacom vyjadrili, že uľahčia zahraničným vládam odhaľovanie daňových únikov. „Krajina poskytne informácie o majiteľoch bankových účtov, ak bude mať zahraničný daňový úrad číslo bankového účtu, prípadne číslo sociálneho poistenia alebo detaily o kreditnej karte,“ citoval švajčiarske ministerstvo financií v polovici februára Wall Street Journal.
Doteraz krajina požadovala pred poskytnutým informácií všetky detaily o bankovom účte vrátane mena a adresy dotknutej osoby. Ak sa daňováci pomýlili v čo len jedinom písmenku priezviska či dodali neúplnú adresu, k informáciám sa neprebojovali. Vďaka tomu dostal do roku 2009 Bern podľa denníka v priemere len tri požiadavky od zahraničných daňových úradov za rok.
Okrem Bruselu proti bankovému tajomstvu bojuje aj Washington. Chystá nariadenie, na základe ktorého by museli finančné spoločnosti celosvetovo držať záznamy o klientoch podliehajúcich zdaneniu v USA. Na požiadanie by údaje poskytovali americkým daňovým úradom. Novinka by spôsobila bankám podľa Švajčiarskej bankovej asociácie nemalé náklady. „Hoci nepriznané aktíva predstavujú len malý a klesajúci podiel v rámci cezhraničnej správy majetku, tlak na transparentnosť prinúti časť klientov – najmä tých v Severnej Amerike a Európe – k presunu majetku. Okrem toho prinúti privátne banky prispôsobiť stratégiu a dokonca ich možno dotlačí opustiť určité trhy,“ uviedol Peter Damisch z Boston Consulting Group v správe o svetovom bohatstve zverejnenej vlani.
Úniky informácií
V alpskej krajine preslávenej čokoládou, hodinkami či syrmi dominujú v privátnom bankovníctve Credit Suisse a UBS. Pre slovenských boháčov nie je neznámou ani banka Rothschild, ktorá má zastúpenie v Bratislave. Ďalšími veľkými menami sú banka Vontobel či Julius Bär. V Luxemburgu patrí medzi značky privátneho bankovníctva banka EFG, v Lichtenštajnsku skupina LGT.
Napriek veľkým menám, alebo možno práve pre ne, sa okrem nátlaku zo strany vlád trápia banky aj s naštrbenou dôverou. Môžu za to úniky citlivých informácií o majetku boháčov, ktoré vynášajú vlastní zamestnanci finančných domov a končia na stoloch zahraničných vlád. Či v rukách známeho servera Wiki Leaks zverejňujúceho doteraz predovčetkým tajné vládne a diplomatické údaje. Ale už avizoval, že na rad prídu i banky.
„Únik ukradnutých dát v roku 2002 predstavoval zásadné narušenie súkromia klientov. Zdá sa pritom, že kradnutie údajov sa v istom zmysle stalo výhodným biznismodelom. Za posledných pár rokov stúpa počet zasiahnutých bánk – Credit Suisse, Julius Bär, HSBC,“ vymenúva pre TREND hovorca LGT Group Foundation Christof Buri. Jeho banka čelila úniku údajov v roku 2002.
Pevné bašty
Napriek hroziacej strate diskrétnosti ľudia s obrovským majetkom tradičné bankové domy naďalej vyhľadávajú. Podľa správy spoločnosti Boston Consulting Group za rok 2009 viedli Švajčiari rebríček v rámci cezhraničného privátneho bankovníctva s 27-percentným podielom. Tesne nasledovala Veľká Británia vrátane Normandských ostrovov, ktoré zahŕňajú daňové raje na Guernsey či Jersey. Tretia priečka patrila s odstupom Karibiku a Paname. Štvorka Luxembursko ako jediné významnejšie finančné centrum stratilo predvlani časť z trhového podielu. Na vine by mal byť práve silný politický tlak iných štátov.
Ako sa bankárom darilo spravovať majetok boháčov v minulom roku, zatiaľ nie je známe. Kým v krízovom roku 2008 im prerobili asi pätinu spravovaných peňazí, predvlani sa vďaka oživeniu na finančných trhoch postupne začali vracať na predkrízové úrovne. Na čísla za rok 2010 si treba ešte pár mesiacov počkať, zverejnené by mohli byť okolo tohtoročného polroka.
Posledné správy o svetovom bohatstve od spoločností Merrill Lynch a Capgemini za rok 2009 tvrdia, že počet milionárov sa vrátil na desať miliónov osôb. Počítajú sa pritom milionári v dolároch. V porovnaní s rokom 2008 ich bolo o vyše 16 percent viac. Majetok boháčov stúpol na 39 biliónov dolárov, čo je v porovnaní s rokom 2008 viac o necelú pätinu. Najväčším počtom boháčov – 3,1 milióna – sa môže pochváliť Severná Amerika, po tri milióny žijú v ázijsko-pacifickom regióne a v Európe. Najrýchlejšie pritom milionári pribúdajú v Ázii a Pacifiku a odhaduje sa, že majetkom zatienia Severnú Ameriku v roku 2013.
Eldorádo bohatých
Potenciál pribúdajúcej bohatej klientely vidia veľké zahraničné privátne banky najmä v Ázii, ale aj na rozvíjajúcich sa trhoch v strednej a východnej Európe. Najrýchlejší prírastok milionárskych domácností, na úrovni 35 percent, zaznamenal predvlani podľa správy Boston Consulting Group Singapur, nasledovaný Malajziou. Tretiu priečku obsadilo podľa správy Slovensko s rastom vo výške 32-percent, štvrtá bola Čína. V Hongkongu na konci roku 2009 stúpol spravovaný majetok na viac ako bilión dolárov a medziročne vyskočil o viac ako 45 percent. Krajinu robí zaujímavou aj prístup k širokej základni čínskych klientov. V Singapure aktíva pod správou vyskočili medziročne takmer o 40 percent na 1,2 bilióna dolárov.
Vyhliadky zlatej bane v podobe pribúdajúcich milionárov privátne banky lákajú. UBS hlási, že by rada posilnila tím ľudí predovšetkým na rastúcich trhoch a aktuálne hľadá skúsených a kvalifikovaných bankárov. Boháči z ázijsko-pacifickej oblasti tvoria zhruba 17 percent klientely švajčiarskeho gigantu.
Ázia patrí spolu s nemecky hovoriacimi európskymi štátmi medzi kľúčové trhy aj pre lichtenštajnskú banku LGT. „Klienti z rozličných regiónov sa odlišujú určitými špecifikami z hľadiska finančných cieľov či potrieb. Napríklad ázijskí zákazníci sú v porovnaní s Európanmi viac zameraní na obchodovanie,“ priblížil Ch. Buri.
Boháči v strednej a východnej Európe zvyknú byť podľa Yvesa Kaufmanna z UBS mladší ako tí zo západnej časti starého kontinentu. „Menej sa boja rizika, majú vyššie očakávania o výnosoch a v porovnaní so západnými klientmi majú vo väčšej obľube produkty nadviazané na vývoj devízových trhov (FX produkty),“ doplnil Y. Kaufmann. Švajčiarska banka, ktorá zamestnáva viac ako štyri tisícky ľudí po celom svete, má medzi klientmi aj Slovákov.
Kto je bohatý
O služby zahraničných privátnych domov sa zväčša môžu uchádzať len milionári. V UBS potrebuje záujemca o privátne služby najmenej milión švajčiarskych frankov – v prepočte na eurá vyše 770-tisíc. Medzi najbohatšiu klientelu sa zaradí človek s majetkom prevyšujúcim 50 miliónov frankov, teda takmer 40 miliónov eur.
Lichtenštajnská LGT pevnú hranicu pre privátnych klientov nemá. Pre portfólio menšie ako pol milióna eur však podľa nej nemá zmysel vymýšľať špeciálne bankové riešenia. Medzi klientmi má podnikateľov aj majetné rodiny najčastejšie zo Švajčiarska, Lichtenštajnska a Nemecka. Či poskytuje privátne služby aj niekomu zo Slovenska, banka priamo neodpovedala. „Máme klientov prakticky v každej krajine sveta. Význam strednej a východnej Európy ako trhu pre nás stúpa, keďže tieto ekonomiky rýchlo rastú a tvorí sa v nich vďaka tomu bohatstvo,“ dodáva Ch. Buri.
Menšia nemecká privátna banka s viac ako dvestoročnou tradíciou Hauck & Aufhäuser vyžaduje od privátneho klienta majetok aspoň milión eur. Pôsobí najmä na domácom trhu, ale má aj pár zákazníkov zo strednej a východnej Európy. Slovákov medzi klientelou nemá. Spravuje peniaze hlavne podnikateľom s rodinným biznisom – aktívnym alebo už na dôchodku.
Zo zahraničných bánk, ktoré TREND oslovil, má najnižšiu hranicu pre privátnu klientelu rakúska Erste Bank – matka Slovenskej sporiteľne. Ak by sa do nej vybral Slovák, ktorý nedôveruje domácej ponuke privátnych bankových služieb, musel by priniesť aspoň 300-tisíc eur. S majetkom nad 2,5 milióna eur by sa zaradil medzi top klientelu. Banka má podľa šéfky privátneho bankovníctva Erste Susanny Höllingerovej 98 percent klientov z Rakúska, no spravuje peniaze aj niekoľkým bohatým zo Slovenska.
Bankári sa zhodujú, že po doznení krízy vyhľadávajú boháči hlavne rozloženie rizika. Záujem majú o jednoduché a transparentné finančné nástroje. Privátni klienti v zahraničných bankách sú opatrní, uspokoja sa s udržaním majetku a len skromnými výnosmi.
Zdroj: graf
Foto na titulke - Profimedia.cz
Článok je súčasťou prílohy TREND + Privátne bankovníctvo, ktorú nájdete v aktuálnom vydaní TRENDU č. 11.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Dvanásť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
