Na prelome rokov 2005 a 2006 firma LG Philips Displays ohlásila bankrot výroby klasických CRT televízorov. Hoci v Česku na tento účel postavila veľkú fabriku a na Slovensku rozbehla jej kľúčového dodávateľa. Keď po rýchlom nástupe LCD biznis s klasikou prudko spadol, firmu to položilo a megafabrika ostala nevyužitá. Slovenská LG Philips Displays vstúpila do reštrukturalizácie.
V praxi to znamenalo, že ešte krátky čas vyrábala. Niektorí veritelia súhlasili s odpustením časti pohľadávok, na zvyšok odložili splatnosť. Výsledkom bolo, že firma do ukončenia prevádzky v roku 2008 zaplatila zabezpečeným veriteľom pohľadávky v plnej výške. Pri nezabezpečených veriteľoch to bolo 40 percent.
Neformálny work-out
Poldruha stovky konkurzov vyhlásených na Slovensku za prvý polrok ešte na krízu nepoukazuje. Aj keď počet a objem nahlásených polehotných pohľadávok stúpol za prvý polrok medziročne takmer o sto percent. V počte i v objeme, reportujú slovenskí klienti s pohľadávkami poistenými u pobočky medzinárodnej skupiny Euler Hermes. Štatistika ukazuje, že súdy povolili osemnásť reštrukturalizácií. Relatívne nízke číslo, hoci z porovnania so siedmimi za prvý polrok 2008 sa dá usudzovať, že firmy začínajú chápať jedno: existenčné problémy sa nemusia skončiť zánikom v konkurze.
V okamihu, keď sa firma dostane do rizika úpadku a jej štatutári sa chcú správať korektne, musia situáciu riešiť. Ešte pred právnickými riešeniami môžu siahnuť po neformálnej reštrukturalizácii, takzvanom work- -oute. Využíva sa napríklad vtedy, ak firma začne neskôr inkasovať za väčšiu zákazku pre zdržanie, no jej nadviazané záväzky sú už splatné. Vtedy môže firma vyjednávať s veriteľmi, obvykle jedným, dvoma kľúčovými. O menších problémoch podniku sa zväčša dozvie jeho banka. Klient ju môže osloviť so žiadosťou: Počkajte.
Work-out oddelenie býva prvá inštancia, na ktorú sa v banke presúvajú problémové úverové pohľadávky. Obvykle sa to rieši veľmi diskrétne, medzi firmou – dlžníkom a bankou alebo iným veriteľom. „To je jedna z výhod neformálnej reštrukturalizácie. Ak sa podarí dohodnúť, napríklad na odložení splatnosti, a dlžník následne zaplatí, môže obchodný vzťah nerušene pokračovať bez toho, aby o probléme ktokoľvek vedel,“ mieni advokát právnickej kancelárie Allen & Overy Renátus Kollár.
Komunikácia je dôležitá, aj keď firme hrozí asertívne vymáhanie platieb za jej záväzky, keď veritelia hrozia exekúciami, keď sa objavujú platobné rozkazy. Vtedy môžu dlžníci hľadať ochranu na súde. No „ochrana pred veriteľmi“ je na Slovensku skôr známa zo správ o amerických firmách, využívajúcich paragraf 11 tamojšieho konkurzného zákona. A pritom podobnú šancu dáva zákon aj slovenským firmám. „Pomerne svižný priebeh reštrukturalizačného konania je nesporne prijateľnejší než desaťročný konkurz,“ myslí si advokát Ján Havlát, predseda Združenia konkurzných správcov.
Prípad Nylstar
V legislatíve existujú dva základné prístupy k reštrukturalizácii. Prvý, ktorý prevzalo napríklad Česko, počíta na začiatku so všeobecne nepriaznivou finančnou situáciou dlžníka a otvára insolvenčné konanie. Až v jeho priebehu z kombinácie analýzy stavu firmy a ambícií štatutárov sa ukazuje spôsob riešenia – konkurz alebo reštrukturalizácia. Druhý spôsob, ktorého sa drží slovenská konkurzná legislatíva, vychádza z toho, že firma sa od začiatku orientuje na konkrétny proces – reštrukturalizáciu alebo konkurz.
Hneď na začiatku ponúka reštrukturalizácia jednu výhodu. Firma si, na rozdiel od konkurzu, vyberá reštrukturalizačného správcu, ktorý pripraví posudok k žiadosti o povolenie reštrukturalizácie. Musí v ňom potvrdiť ambíciu, že firma dokáže aj po nevyhnutných opatreniach zachovať podstatnú časť svojho podnikania. Okrem toho musí firma v reštrukturalizačnom pláne vytvoriť predpoklady, že udržanie biznisu umožní splatiť záväzky veriteľov v relevantne vyššej miere, než keby sa iba predal majetok firmy v konkurze.
O schopnosti prežiť boli presvedčení aj manažéri pobočky chemického koncernu Nylstar. Aj keď bola materská skupina, francúzska Rhodia v brandži pojem, na východe Slovenska nepochodila. Výrobu syntetických vlákien pre textilný priemysel v Humennom, ktorá kedysi patrila pod národný veľkopodnik Chemlon, napokon získala finančná skupina Slavia Capital. Druhá reštrukturalizácia už bežala v predpokladanom režime.
Začiatok ochrany
Po podaní návrhu na súd začínajú bežať zákonom stanovené lehoty. V prvej, pätnásťdňovej súd rozhodne, či proti firme začne konkurzné konanie. Ide o formálne konštatovanie, že firma čelí úpadku alebo jeho hrozbe. Štart konania je finančne veľmi dôležitý bod: v tej chvíli súd berie dlžníka pod ochranu. Individuálne vymáhanie pohľadávok voči nemu už nie je možné. Pre firmu to značí, že sa proti nej prerušujú exekúcie aj súdne konania, nemožno ukončiť niektoré zmluvy a vyrovnať pohľadávky započítaním.
Pomerne na hrane sa začalo reštrukturalizačné konanie trnavskej kováčne HKS Forge, ktorá administratívne sídli v Košiciach. Po tom, čo vlani od jesene firme spadli tržby a klesal prílev nových objednávok, sa jej finančná situácia zhoršovala. Keď na jar financujúca Citibank neschválila nahradenie končiaceho sa kontokorentného úveru novým, prevádzkové financovanie HKS kleslo pod udržateľnú úroveň.
Zoči-voči nedostatku financií a priamej hrozbe exekúcie siahla firma po súdnej ochrane, komentuje jeden z konateľov, ekonomický riaditeľ Peter Bartošík. Pre HKS Forge už uplynula aj druhá zákonná lehota, počas ktorej má súd 30 dní na to, aby povolil reštrukturalizáciu. Keďže ju odobril, rozbehli sa paralelne lehoty manažmentu a reštrukturalizačnému správcovi.
Správca najskôr 30 dní prijíma prihlášky, ktorými veritelia nahlasujú svoje nároky voči dlžníkovi. Ďalších 30 dní má na preskúmanie ich formálnej správnosti. Potom do piatich dní zvolá schôdzu veriteľov, ktorá zvolí veriteľský výbor. Zároveň s tým beží 90-dňová lehota, počas ktorej musí firma vypracovať reštrukturalizačný plán. Pokiaľ ho výbor i všetci veritelia odobria, správca ho predloží na definitívne schválenie súdu.
Budovanie pozícií
Než veritelia posúdia nový biznis plán, je aj priestor na taktizovanie. Na jednej strane je dôležitá dobrá pozícia dlžníka. Ten je, priznávajúc, že nedostojí záväzkom, v prirodzene obrannej pozícii. Môže si ju skúšať zlepšiť. Prvou možnosťou je komunikácia. Nie všetci dlžníci idú touto cestou. Môžu sa tiež nádejať, že niektorí veritelia svoju pohľadávku včas neprihlásia, prípadne uviaznu v byrokratickej pavučine. Ak veriteľ nedocení dôležitosť tohto úkonu, o svoj nárok príde.
Niektoré firmy nielenže informujú o svojich ťažkostiach a spôsobe riešenia, ale vymýšľajú až nečakané nástroje na komunikáciu. Napríklad HKS Forge hneď pri ohlásení reštrukturalizácie vyhlásila telefonické a e-mailové kontakty špeciálne pre veriteľov.
Že ani veriteľ nemusí byť automaticky v nadradenej pozícii, potvrdil ďalší vývoj. Tesne po štarte reštrukturalizácie vyšiel najavo spor firmy s najväčším veriteľom – financujúcou bankou. Z vyjadrení oboch strán vyplýva najmä absencia komunikácie. HKS napadla banku a obvinila ju, že riešila pohľadávku už v čase moratória.
V hre sa ocitlo aj predbežné opatrenie, riešenie prípadu majú v rukách právnici a súd. Druhej strane, slovenskej pobočke Citibank, dosiaľ komunikačná stratégia s odvolaním sa na bankové tajomstvo nedovolila ani oficiálne priznať obchodný vzťah s HKS. Ani zoči-voči priamo komunikovanému obvineniu a nepotvrdenému rozhodnutiu súdu. Reštrukturalizácia, rovnako ako právne kroky pokračujú ďalej.
Výrazne aktívny prístup v prospech priebehu reštrukturalizácie umožňuje štruktúra veriteľov, ktorých zákon rozdeľuje do skupín. Na jednej strane umožňuje vytvorenie skupín veriteľov, so zabezpečenými a nezabezpečenými pohľadávkami, zo súkromnej či štátnej sféry. V prípade, že má dôjsť k vstupu do vlastníckych práv, tvoria osobitnú skupinu veriteľov aj akcionári či spoločníci firmy v reštrukturalizácii. Aj tí môžu pri hlasovaní komentovať reštrukturalizačný plán
Foto - Maňo Štrauch
