Do akej miery ide o reálnu možnosť a v akej miere je to len mediálna hra je momentálne ťažko odlíšiť. Podľa informácií TRENDU z okolia T. Chreneka však on sám ani Moravia Steel záujem o U.S. Steel nemal. Jeho ľudia síce vo fabrike boli, no mohlo ísť len o sondovanie, v akom stave oceliarne sú. Prípadne mali navodiť dojem, že o podnik je viacero záujemcom, čo by Američanom pomohlo tlačiť cenu za košickú dcéru vyššie.

Skúmajú trh

U.S. Steel tak zrejme len „skúma“ na trhu, koľko by za tunajšiu fabriku mohla dostať. Zdroje z hutníckeho biznisu hovoria, že očakávania amerických vlastníkov sa výrazne odlišujú od toho, čo by v súčasnosti mohli za slovenskú fabriku dostať. Niečo naznačil minulý týždeň aj minister hospodárstva Peter Žiga, ktorý po rokovaní s predstaviteľmi spoločnosti vyhlásil, že doteraz nedostali relevantnú ponuku od prípadných záujemcov.

Americký koncern do košickej fabriky totiž výrazne investoval s cieľom posunúť jej výrobu k sofistikovanejším produktom s vyššou maržou. Príkladom je galvanizačná linka určená pre plechy pre automobilový priemysel, ktorú spustili do prevádzky pred desiatimi rokmi. Vlani sa Košičania zamerali aj na dodávku plechov pre výrobcov bielej a čiernej techniky, kde jedným z odberateľov mal byť aj juhokórejský Samsung.

Kríza z roku 2008 ako aj aktuálny prepad na trhu s oceľou vplyvom dovozu lacnej čínskej produkcie však spôsobil, že Košičania nedokázali tieto investície zúžitkovať naplno. V uplynulom roku smerovalo do segmentu domácich spotrebičov a elektrotechniky len päť percent celkovej produkcie, do segmentu dopravy to bolo šestnásť percent. Najväčší podiel, až 40 percent, išlo do stavebníctva.

V čiernych číslach

V neprospech predaja v situácii, keď sú ceny ocele extrémne nízke a oceliari sú nútení zatvárať prevádzky, hovoria aj čísla o hospodárení. Košická fabrika je jediný z troch segmentov americkej korporácie, ktorý vlaňajšok ukončil v čiernych číslach. Zisk pred zdanením a úrokmi síce medziročne klesol o štyridsať percent, no stále bol v pluse 81 miliónov dolárov. V tomto roku má do Košíc smerovať tretina z plánovaných investícií v skupine v objeme niekoľko stoviek miliónov eur. Košická fabrika je dôležitá aj preto, že tu má U.S. Steel koncentrované výskumné a vývojové aktivity.

V prvom štvrťroku sa tunajšia fabrika prepadla do prevádzkovej straty štrnásť miliónov dolárov, no stále to bolo menej ako ostatné prevádzky. Náznaky na trhu navyše ukazujú na krehký rast cien ocele. Zabrať malo najmä zavedenie dovozných ciel na čínsku oceľ v USA vo výške až 266 percent. Americkí výrobcovia ocele v prvom kvartáli zaznamenali pokles importu a zároveň sa na trhu objavili aj prvé snahy zvýšiť ceny ocele. Európa je zatiaľ v zavádzaní dovozných ciel opatrnejšia.

Prepúšťanie v Košiciach 

U.S. Steel má už za sebou aj nepopulárne opatrenia, ktoré sa dotkli najmä aktivít v Severnej Amerike. Koncern permanentne zavrel oceliareň v americkom Fairfielde a dočasne zastavil výrobu vo fabrike v Granite City. Rovnako pozastavili ťažbu železnej rudy v Minnesote. Celkovo koncern prepustil za oceánom sedem tisíc zamestnancov. Rok predtým sa U.S. Steel stiahol aj z Kanady.

Na Slovensku firma nemôže prepúšťať. Ak by sa Američania rozhodli podnik predať, museli by zase zaplatiť 20 miliónov dolárov. Zaviazali sa k tomu v memorande, ktoré výmenou za podporu 15 miliónov ročne po dobu 15 rokov podpísali s vládou Roberta Fica pred troma rokmi. Firma však v posledných dvoch mesiacoch prepustila každý mesiac do tridsať zamestnancov prevažne z administratívy, aby sa vyhla povinnosti nahlásiť hromadné prepúšťanie. V podniku skončilo aj niekoľko vysoko postavených manažérov.

„Tieto kroky sú jednou z aktivít zameraných na prispôsobenie nákladov zložitým trhovým podmienkam, vrátane oslabenia cien ocele a dovozu ocele za neférových podmienok,“ uviedol vtedy k prepúšťaniu pre Denník N hovorca firmy Ján Bača. Vláda však slovami ministra hospodárstva nepovažuje prepúšťanie za porušenie memoranda. „Nemám v tejto chvíli, čo by som vytýkal U.S. Steelu. Z môjho pohľadu sa memorandum plní. Sme radi, že máme takéhoto stabilného partnera," konštatoval P. Žiga. Zároveň však pripustil, že vláda by v prípade predaja U.S. Steel mohla v oceliarňach kúpiť aj istý podiel.

Kto ak nie Číňania

Ak by mal v súčasnosti niekto kupovať oceliareň v Európe, boli by to najskôr Číňania. Tradičné oceliarske koncerny ako ArcellorMittal alebo TataSteel majú dosť vlastných problémov. Čínske firmy od minulého roka masívne investujú v tomto regióne a sú navyše ochotné ostatných záujemcov vysoko preplatiť.

Čínska hutnícka firma He Steel nedávno za 46 miliónov eur kúpila srbské oceliarne Železara Smederevo. Ide o fabriku, ktorú srbskému štátu po privatizácii vrátil americký U.S. Steel. Peter Kamarás, ktorý srbskú oceliareň riadil s cieľom nájsť pre ňu kupca, však v rozhovore pre Denník N nepotvrdil rokovania medzi čínskou firmou a americkým koncernom.

Čínska skupina CEFC, Hengfeng Bank Company a slovenské Železiarne Podbrezová sa v marci dohodli na vytvorení fondu s prostriedkami vo výške 1,1 miliardy eur. Zámerom je investovať do priemyselných podnikov najmä v Českej republike, no v prípade zaujímavej ponuky by určite zvážilo aj investície aj v iných krajinách.