Lietať však začali až pre jeho nástupcu Georgea Busha a doteraz spoľahlivo slúžia aj na cestách Donaldovi Trumpovi. Každé z nich stálo vtedajších 325 miliónov amerických dolárov.
Lietajúca Oválna pracovňa
Nazývajú ich aj prezidentskou Oválnou pracovňou. Na špeciálne zariadenej palube B-747 je konferenčná miestnosť a súčasne jedáleň pre prezidenta a prvú dámu, ich spálňa, pracovňa, sprcha, šatňa a posilňovňa, kreslá pre prezidentov sprievod vrátane členov vlády, poradcov, novinárov, rezervnú posádku, kuchyňa, kancelárie s počítačmi a kopírkami, ošetrovňa so zdravotným personálom.
Je tam aj špičkové pracovisko komunikačných expertov, chránené proti odpočúvaniu aj proti účinkom elektromagnetických impulzov pri jadrovom výbuchu.
Podľa údajov z Bieleho domu obletí Air Force One bez medzipristátia aj vzdialenosť ako pol obvodu Zeme. Ak by sa uskutočnil vojenský útok na USA, lietadlá sa stanú lietajúcim pracoviskom generálneho štábu, ktoré budú tankovať palivo za letu.
Oproti súčasným B-747-200 bude B-747-8 dlhší takmer o šesť metrov (bude merať 76,3 metra), má mať vyššiu vzletovú hmotnosť, väčší dolet (vyše 16-tisíc kilometrov bez tankovania), výkonnejšie motory a elektroniku, navigačné i ďalšie vybavenie najnovšej generácie.
Za obe nové lietadlá Biely dom zaplatí v prepočte 3,2 miliardy eur, čo je však oproti pôvodnej cene o 1,15 miliardy menej, lebo tak to vyjednal s Boeingom.
Oba súčasné Air Force One sídlia na leteckej základni Andrews v štáte Maryland, sú extrémne strážené a pripravené okamžite vzlietnuť. To, čo vidno v niektorých filmoch, sú iba ateliérové stavby a približné predstavy filmových architektov. Bežný smrteľník dnu, samozrejme, nesmie a ako to na palube vyzerá, ukazuje iba neveľa oficiálnych fotografií, ktoré zachycujú predovšetkým priestor pre intenzívnu prácu, dlhé rokovania, štúdium dokumentov a oddych.
Lietajúca pracovňa niekdajšieho prezidenta Baracka Obamu Zdroj: Biely dom
Letka vznikla za vojny
Americká prezidentská letka sa začala rodiť v roku 1944. Dokumentujú to fotografie v Múzeu letectva a kozmonautiky na medzinárodnom letisku King County, južne od amerického mesta Seattle. Je to najväčšie súkromné nezávislé neziskové múzeum tohto druhu na svete.
Návštevník sa dozvedá, že o vznik takejto služby žiadal prezident Franklin Delano Roosewelt. Toho však už rok predtým viezla posádka spoločnosti Pan American hydroplánom Boeing 314 s dvomi medzipristátiami na vzdialenosť 8 890 kilometrov do Maroka na konferenciu o postupe spojencov v druhej svetovej vojne.
Kvôli hrozbe nacistických ponoriek zvolili hydroplán namiesto plavby loďou. Vojenské hydroplány však na rýchlu dopravu F. D. Roosewelt používal už od roku 1933.
Dve desaťročia vozili amerických prezidentov upravené diaľkové štvormotorové vrtuľové lietadlá. Vojenský Douglas C-54 Skymaster dopravil prezidenta aj na konferenciu veľmocí na Jalte vo vtedajšom Sovietskom zväze vo februári 1945. Po vojne sa začala vyrábať aj populárna civilná verzia DC-4.
Poslednými diaľkovými vrtuľovými prezidentskými lietadlami boli dve Lockheed C-121 Constellation, ktoré vozili Dwighta Eisenhowera. Ten bol v roku 1958 aj iniciátorom prechodu prezidentskej letky do éry prúdových lietadiel.
Prvý prúdový vidno v múzeu
Pol milióna zvedavcov ročne si smie bez problémov obzrieť zblízka prvý prúdový lietajúci Biely dom, prezidentské lietadlo SAM (Special Air Missions) 970 z roku 1958. Je to osobitne upravený Boeing 707-120, najstarší americký „tryskáč“, skonštruovaný aj na transatlantické lety.
Zvedavci, ktorí videli aspoň fotografie z interiéru súčasných dvoch Air Force One, sú po vstupe na palubu SAM 970 možno dosť sklamaní, ak čakali luxus súčasného jumbojetu. Vtedajší konštruktéri vychádzali aj z dobových predstáv luxusu na palube starej prvej či biznis triedy.
Napokon oproti súčasnému jumbojetu má prvý prúdový boeing za ochrannými stenami z plexiskla interiér takmer o tretinu kratší a trup takmer o polovicu užší. Na dobovej úrovni je aj zachované telekomunikačné vybavenie na spojenie do USA.
Už v roku 1962 za vlády prezidenta Johna Kennedyho kúpil Biely dom novšiu verziu B-707 a o desať rokov ešte jedno takéto lietadlo, ktoré pre amerických prezidentov slúžilo do roku 2001. To však už ako Air Force One lietali aj dva súčasné boeingy 747.
Prvé prúdové Air Force One Zdroj: Ján Blažej
